Straty vody vo vodárenských spoločnostiach dosiahli až 32 percent

Rozdiely medzi spoločnosťami podľa úradu súvisia najmä s technickým stavom vodovodných sietí a účinnosťou prijatých opatrení. Výsledné údaje ovplyvňuje aj presnosť merania, spôsob evidencie a metodika zostavovania vodnej bilancie. „Dlhodobo vysoké straty vody sú signálom potreby intenzívnej obnovy infraštruktúry a presnejšieho merania,“ uviedol predseda ÚRSO Jozef Holjenčík.

Vodárenské spoločnosti sa usilujú znižovať skutočné straty spôsobené najmä únikmi vody, ako aj zdanlivé straty súvisiace s nepresným meraním alebo evidenciou. Využívajú pritom reguláciu tlaku v potrubiach, aktívne vyhľadávanie netesností, obnovu vodovodných sietí a modernizáciu meracích systémov. Ide však o investične náročné opatrenia, ktorých výsledky sa prejavujú postupne.

ÚRSO vytvára ekonomický tlak na znižovanie strát prostredníctvom cenovej regulácie. Do oprávnených nákladov uznáva straty najviac do výšky 20 percent dodanej pitnej vody. Ak vodárenská spoločnosť túto hranicu prekročí, nadlimitnú časť si nemôže premietnuť do regulovaných cien.

Úrad chce zároveň kontrolovať, ako vodárne využívajú prostriedky určené na obnovu majetku a infraštruktúry. Investície by podľa neho mali smerovať prednostne do projektov s najväčším prínosom pre spotrebiteľov.

ÚRSO odporúča pokračovať v pravidelnom monitorovaní strát a zaviesť jednotný metodický prístup, aby bolo možné objektívnejšie porovnávať efektívnosť vodovodných systémov medzi jednotlivými regiónmi.