Štokholm pod tlakom vojny na Blízkom východe môže zaviesť pohonné hmoty na prídel

„Momentálne prideľovanie palív neplánujeme. Ale sme na túto možnosť pripravení a v takom prípade budeme o tom včas informovať,“ povedal novinárom premiér Ulf Kristersson. Dopady americko-izraelskej vojny proti Iránu na švédsku ekonomiku sa podľa neho zhoršili z úrovne „obmedzené“ na „významné“.

Napätie v Hormuzskom prielive, ktorým prechádza približne pätina svetových dodávok ropy a plynu, spôsobilo prudký rast cien energií a zasiahlo ekonomiky po celom svete. Pre Švédsko to podľa vlády znamená riziko vyššej inflácie a spomalenia hospodárskeho rastu.

Ministerka financií Elisabeth Svantessonová označila súčasnú situáciu za „najhoršiu energetickú krízu za veľmi dlhý čas“. Medzi opatrenia, ktoré už vláda prijala na jej zmiernenie dopadov na domácnosti, patrí významné zníženie daní z benzínu a nafty.

Hoci na spoločnej tlačovej besede nepredstavila nové opatrenia, upozornila, že ak sa konflikt bude ďalej vliecť, prichádza do úvahy aj prídelové hospodárenie s palivami. Prvým krokom by však bolo odporúčanie šetriť pohonnými hmotami a prednostne využívať verejnú dopravu.

Švédsko by podľa ministerky malo zároveň zvýšiť vlastnú energetickú produkciu vrátane solárnych, veterných, vodných a jadrových zdrojov.