Sto dní splnomocnenca: Východ nemá málo peňazí, Košický kraj eurofondy nevie preinvestovať, radšej si požičiava na dlh

Poslanec Národnej rady SR a kandidát na župana KSK Igor Šimko bol v máji 2026 vymenovaný za splnomocnenca vlády pre odstraňovanie regionálnych rozdielov a implementáciu Plánu obnovy so zameraním na východné Slovensko. Po prvých sto dňoch vo funkcii, ktorú vykonáva bez nároku na odmenu, predkladá verejnosti základné závery vstupných analýz, a to so zameraním na Košický samosprávny kraj, ktorého výsledky sú v porovnaní s Prešovským samosprávnym krajom horšie.

Kľúčový problém východu

„Hlavný problém nie je nedostatok peňazí na východe, ale schopnosť krajov premeniť peniaze na výsledky,“ zhodnotil Šimko, ktorý svoje tvrdenia opiera o dáta samotných samosprávnych krajov – záverečné účty, rozpočty a výkazy čerpania eurofondov.

Napríklad Košický samosprávny kraj v roku 2025 vyčerpal len 23,6 % plánovaných kapitálových výdavkov; nevyčerpaných ostalo 124,6 milióna eur (v roku 2024 dokonca 133,1 milióna). Za osem rokov 2018 – 2025 kraj schválil investície za 494,8 milióna eur a preinvestoval 251,7 milióna, teda 50,9 %. Prešovský kraj v tom istom roku 2025 vyčerpal 63 % plánovaných kapitálových výdavkov. „To svedčí o zlom riadení Košického kraja alebo umelom nafukovaní kapitálových výdavkov,“ zhodnotil Šimko.

Z eurofondových zdrojov určených na investície vyčerpal Košický kraj v roku 2025 iba 2,7 % (2,18 z 81,13 milióna eur). Na cesty mal z eurofondov schválených 10,86 milióna eur a vyčerpal z nich 75 817 eur – 0,7 %. Nízku úroveň čerpania eurofondov v KSK potvrdil aj Najvyšší kontrolný úrad v novembri 2025. „Namiesto eurofondov, ktoré ležali nevyužité, si Košický kraj v apríli 2026 schválil obnovu 250 km ciest za 65 miliónov eur formou dodávateľského financovania so splátkami rozloženými na desať rokov – pri cene približne 260-tisíc eur za kilometer. Tento záväzok zdedí každé ďalšie vedenie kraja. Peniaze z Bruselu pritom boli na stole,“ povedal Šimko. Prešovský kraj čerpá eurofondy lepšie, no ani on nevyužíva svoj potenciál naplno.

Dlh Košického kraja vzrástol z 36,96 milióna eur (20,84 % bežných príjmov) v roku 2017 na 75,42 milióna eur (26,23 %) v roku 2025. Schválený rozpočet na volebný rok 2026 počíta s novými úvermi 73,3 milióna eur a s dlhom 123,49 milióna eur, teda 43,71 % bežných príjmov – oproti roku 2017 ide nárast o 234%. Ročné splátky úrokov stúpli z 322 987 eur (2018) na 1 414 302 eur (2025) a splátky istín majú podľa rozpočtu vzrásť zo 4,4 milióna (2023) na 13,4 milióna eur v roku 2027. „Košický kraj plánuje dlh v jednom roku takmer zdvojnásobiť – a to v situácii, keď nevie preinvestovať ani štvrtinu toho, čo si schváli. Požičiavať si na projekty, ktoré potom nestíhame stavať, je najhorší možný scenár,“ dodal splnomocnenec.

Z investícií Košického kraja, ktoré sa dajú priradiť okresom, pripadlo v rokoch 2022 – 2025 na jedného obyvateľa v priemere 165 eur. Rozpätie medzi okresmi je 3,6-násobné: Rožňava 249 eur, Trebišov 82 eur, Sobrance 69 eur. V roku 2025 dostal na obyvateľa okres Košice 54,90 eura, Košice-okolie 27,10 eura, Rožňava 12,20 eura, Spišská Nová Ves 6,40 eura, Trebišov 2,30 eura a Sobrance len 0,20 eura na obyvateľa. „Odstraňovanie regionálnych rozdielov sa nedá robiť len medzi Bratislavou a východom. Obrovský rozdiel medzi okresmi je aj vnútri jedného kraja – a nevznikol náhodou, ale najmä absenciou spravodlivého pravidla, podľa ktorého sa investície medzi okresmi delia,“ uviedol Šimko.

Výzva županovi Trnkovi a tri kroky pre nové programové obdobie

Šimko preto vyzýva úradujúceho župana Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku na osobné stretnutie ešte v septembri 2026, kým je vo funkcii. Jeho cieľom je spoločne pomenovať príčiny slabého čerpania a nastaviť pravidlá tak, aby sa rovnaké chyby nezopakovali v novom programovom období. „Čerpanie eurofondov zo strany Košického kraja je žalostné a miera realizácie vlastných investícií nie je o nič lepšia. Pred nami je nové programové obdobie a takéto chyby sa v ňom nesmú opakovať. Toto je šanca na Skutočnú zmenu. V záujme rozvoja Košického kraja preto ponúkam županovi Trnkovi osobné stretnutie: pomenujme dôvody tohto stavu a pripravme systém, ktorý nové vedenie kraja po voľbách zdedí v poriadku. Nejde o politiku, ide o peniaze, ktoré východu utekajú a opakovať sa takáto možnosť už nebude, ak sa to nezmení, doplatia na to zas len ľudia,“ povedal Šimko.

Splnomocnenec zároveň navrhuje tri kroky: jednotnú mapu investičného dlhu východného Slovenska pre oba kraje (cesty, mosty, školy, sociálne zariadenia) ako spoločný podklad pre využitie eurofondov; každoročný verejný odpočet čerpania regionálnych eurofondov po krajoch a okresoch; a pravidlo územnej spravodlivosti pre krajské investície, aby žiadny okres nekončil na dvadsiatich centoch na obyvateľa. „Východ potrebuje menej vyhlásení a viac výsledkov. Pre toto urobím maximum,“ uviedol Igor Šimko.

Košický kraj a Plán obnovy

Slabé investičné výsledky župy kompenzuje Plán obnovy, ktorého implementáciu má splnomocnenec Igor Šimko na starosti. Košický kraj dnes z Plánu obnovy čerpá 5 623 projektov v hodnote viac ako 340 miliónov eur. „Vyše 4 400 projektov je priamo pre domácnosti – rodiny, ktoré si z programu Obnov dom alebo z pomoci proti energetickej chudobe zateplili a zrekonštruovali svoje domy, a talentovaní študenti so štipendiami. Ďalších viac ako 1 100 projektov za 269 miliónov eur mení obce, školy a nemocnice v každom okrese kraja,“ povedal splnomocnenec Igor Šimko.

Šimko zároveň upozorňuje, že tieto peniaze nie sú zásluhou župy ale prišli sem vďaka pripravenosti obcí a miest a schopnostiam ministerstiev. „Plán obnovy ide priamo k obciam, nemocniciam, školám a rodinám – župa v ňom nie je ani žiadateľom, ani realizátorom. Keď sa Košický samosprávny kraj chváli napríklad novou nemocnicou v Spišskej Novej Vsi alebo zateplenými domami, či domovmi sociálnych služieb chváli sa cudzím perím. Realita je taká, že Plán obnovy dobieha to, čo kraj so svojimi vlastnými peniazmi a eurofondmi nezvládol,“ povedal Šimko. Od jeho vymenovania v máji pribudlo v Košickom kraji z Plánu obnovy ďalších 17 zmlúv za viac ako 23 miliónov eur – okrem iného modernizácia Krajského súdu v Košiciach za 10,3 milióna a okresných súdov v Trebišove a Spišskej Novej Vsi – a ďalších takmer 21 miliónov eur pre nemocnice a materské školy je tesne v realizácii.

Do okresu Spišská Nová Ves smeruje z Plánu obnovy celkovo 91,0 mil. eur (573 projektov). Ide napríklad o dostavbu a rekonštrukciu lôžkovej časti nemocnice za viac ako 47 miliónov eur, rekonštrukciu chirurgie a OAIM v Nemocnici Krompachy za 6 miliónov a nové školy v Rudňanoch a Bystranoch, ktoré ukončia dvojzmenné vyučovanie.

V okrese Rožňava pribúdajú denné stacionáre v Krásnohorskom Podhradí a Vyšnej Slanej, Dom charity sv. Vincenta a centrum zdieľaných služieb v Gemerskej Polome. Celkovo do okresu smeruje 16,3 mil. eur na 745 projektov.

Do okresu Gelnica smeruje 15,5 mil. eur (214 projektov) – napríklad na zariadenie pre seniorov v Prakovciach za 3,5 milióna, denný stacionár a pobytové zariadenie v Margecanoch, rekonštrukciu škôlky v Richnave či zateplenie školy v Kluknave.

V okrese Michalovce sa obnovuje historická budova základnej školy na Školskej ulici za 3,3 milióna eur a modernizuje onkologické centrum nemocnice, v obci Vinné sa komplexne obnovuje kaštieľ. Celkovo do okresu smeruje 33 mil. eur na 813 projektov.

Do okresu Trebišov smeruje 35,9 mil. eur (581 projektov). Rekonštrukciou tam prešla nemocnica v Kráľovskom Chlmci za 5,1 milióna eur, mesto Trebišov získalo prostriedky na materské školy, novú cyklotrasu za 2 milióny aj modernizáciu okresného súdu, v Sečovciach vznikol Dom Emauzy pre seniorov.

V okrese Sobrance dostala regionálna nemocnica novú zdravotnícku techniku, mesto zriadilo centrum zdieľaných služieb a takmer 480 domácností získalo podporu na obnovu svojich domov. Celkovo do okresu smeruje 9,6 mil. eur na 487 projektov.

Do okresu Košice-okolie smeruje 43,8 mil. eur (838 projektov), napríklad na novú školu v Kecerovciach za 5,7 milióna eur a modulovú školu v Drienovci, či na nové materské školy v Kechneci, Ruskove a Vtáčkovciach.

V meste Košice vzniká superpočítač na Technickej univerzite za takmer 21 miliónov eur, ktorý pomôže v zdravotníctve, dôležitých výpočtoch a pomôže firmám rásť na vyššiu úroveň ako je to dnes. Modernizuje sa psychiatrický pavilón Univerzitnej nemocnice L. Pasteura za 12,4 milióna, Detská fakultná nemocnica dostáva novú magnetickú rezonanciu za 5,2 milióna, Nemocnica AGEL Košice-Šaca 6,7 milióna na lôžka následnej starostlivosti a Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb magnetickú rezonanciu a navigačný systém na liečbu fibrilácie predsiení. Celkovo do okresov Košice I–IV smeruje 95,5 mil. eur na 1 371 projektov. A v Košickom zdravotníctve pre všetkých pacientov z celého kraja bude do konca roka 2027 investovaných viac ako 100 mil. EUR.

Prvých sto dní: čo sa už podarilo

Že sa veci na východe dajú hýbať aj bez čakania na župu, ukazujú podľa Šimka prvé výsledky jeho pôsobenia. Ako splnomocnenec pre Plán obnovy pomáhal prijímateľom v kraji dotiahnuť zmluvy za desiatky miliónov eur. V Košiciach sa mu v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva SR podarilo presadiť nonstop lekáreň, ktorá dovtedy v celom kraji chýbala. Pomáhal pri projektoch, ktoré sa v Košickom kraji podarilo dotiahnuť: dostavba a rekonštrukcia nemocnice v Spišskej Novej Vsi za viac ako 47 miliónov eur z Plánu obnovy, 5 miliónov eur pre nemocnicu v Kráľovskom Chlmci, nový röntgen na poliklinike v Sečovciach, lineárny urýchľovač na onkologickú liečbu v michalovskej nemocnici s príspevkom 2,5 mil. EUR, či nové oddelenia v trebišovskej nemocnici. Zasadil sa aj o 2 milióny eur na rozvoj cyklotrás a turizmu na Tokaji a o 5 miliónov eur na obnovu Sobraneckých kúpeľov. Intenzívne pracuje na zabezpečení financovania diaľnice na Zemplín, ktorá je pre rozvoj východu kľúčová. „Popri tom robím prácu, ktorú takpovediac nie je vidieť, no rozhoduje – pomáham obciam riešiť problémy tam, kde kraj zlyháva. Veľa vecí na východe sa nedeje len tak, no nepotrebujem o každej hovoriť. Teraz som k dispozícii aj samotnej župe, aby v novom programovom období vedela priniesť lepšie výsledky, keďže nové programové obdobie sa opiera o model Plánu obnovy a splnené míľniky či výsledky,“ uzavrel Šimko.