Slovensko je v 14 z 20 oblastí rebríčka konkurencieschopnosti na dne EÚ. Kam mieri prvých 49 vládnych opatrení?

Slovensko je v tohtoročnom rebríčku svetovej konkurencieschopnosti IMD (IMD World Competitiveness Ranking), ktorý zostavuje švajčiarsky Medzinárodný inštitút pre rozvoj manažmentu, posledné spomedzi hodnotených štátov EÚ.

Prepočítali sme preto všetkých dvadsať hodnotených oblastí IMD voči ostatným členským štátom EÚ v rebríčku. V 14 z 20 oblastí patrí Slovensko medzi päť najslabších hodnotených krajín EÚ a v šiestich je úplne posledné. Malta v rebríčku IMD nie je, takže porovnanie zahŕňa 26 z 27 členských štátov.

Vláda pritom 3. júna schválila prvý balík stabilizačných opatrení pre podnikateľské prostredie. Ministerstvo hospodárstva ho predstavilo predovšetkým ako balík antibyrokratického charakteru, ktorý má znižovať náklady a administratívnu záťaž podnikov. Pod prvý balík zaradilo celkovo 49 opatrení.

Keď sme všetkých 49 opatrení priložili k dvadsiatim oblastiam IMD, ukázalo sa, že zásah je výrazne koncentrovaný. Preto sa oplatí pýtať nielen, koľko opatrení vláda predstavila, ale čo nimi skutočne opravuje a či zasahujú práve tie slabiny, ktoré držia Slovensko na konci rebríčka.

Posledné miesto nevytvorila jedna pokazená známka

Metodika IMD rozdeľuje konkurencieschopnosť na štyri hlavné oblasti a dvadsať čiastkových oblastí. Každá z nich má v konečnom výsledku rovnakú päťpercentnú váhu. Dve tretiny celkového hodnotenia vychádzajú z tvrdých štatistických údajov a jedna tretina z prieskumu medzi manažérmi. V ročníku 2026 išlo o 172 hodnotených kritérií z tvrdých dát a 92 prieskumových kritérií.

Slovensko je úplne posledné medzi hodnotenými krajinami EÚ v šiestich oblastiach: medzinárodné investície, verejné financie, inštitucionálny rámec, podnikateľská legislatíva, postoje a hodnoty a technologická infraštruktúra.

Medzinárodný obchod a financie sú predposledné; domáca ekonomika, trh práce, vzdelávanie a vedecká infraštruktúra sú tiež v spodnej časti rebríčka.

Výnimky existujú. Pri cenách je Slovensko 12. z 26 hodnotených krajín EÚ, pri daňovej politike približne v strede. Preto by bolo nepresné tvrdiť, že je posledné „takmer vo všetkom“.

Ani samotné meradlo však nie je iba tabuľkou hospodárskych ukazovateľov. IMD výslovne uvádza, že konkurencieschopnosť nemožno zúžiť na HDP, produktivitu či zamestnanosť a že do nej vstupujú aj politické, sociálne a kultúrne podmienky. V oblasti postojov a hodnôt je jednou z otázok napríklad postoj ku globalizácii.

Slabosť Slovenska teda nie je sústredená v jednom probléme, ale naprieč väčšinou oblastí, ktoré IMD považuje za súčasť konkurencieschopnosti.

Štyridsaťdeväť opatrení nie je štyridsaťdeväť rôznych problémov

Prvý vládny balík sme priradili k dvadsiatim oblastiam IMD podľa najpriamejšieho účinku každého opatrenia. Každé sme započítali iba raz; sekundárne väzby sme nezohľadňovali. Ide o vlastnú analytickú pomôcku HS, nie klasifikáciu vlády ani IMD.

Výsledok je výrazne koncentrovaný: 27 zo 49 opatrení sme priradili primárne k podnikateľskej legislatíve.

To nie je zásah vedľa: podnikateľská legislatíva je jednou zo šiestich oblastí, v ktorých Slovensko skončilo posledné medzi hodnotenými štátmi EÚ. Hranica balíka je inde.

Aj samotný pojem „49 opatrení“ treba čítať opatrne. Ministerstvo hospodárstva pod prvý balík zaradilo 11 zmien obsiahnutých v návrhu zákona, 32 úloh uložených rezortom a 6 opatrení, ktoré už boli v legislatívnom procese.  Uznesenie vlády obsahuje aj úlohy niečo analyzovať, preskúmať alebo pripraviť. Nie všetkých 49 opatrení je teda v rovnakej fáze ani rovnako hotových.

Doviesť pracovníkov je jedna vec. Udržať vlastných druhá

IMD radí Slovensko v tejto oblasti na 68. miesto zo 70 ekonomík. Medzi hodnotenými štátmi EÚ patrí do poslednej trojice. Nehodnotí pritom iba dostupnosť pracovníkov, ale aj úroveň odmeňovania, schopnosť pritiahnuť a udržať talenty, odliv mozgov, motiváciu pracovníkov či dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily.

Jednoduchšie uznávanie zahraničného vzdelania a kvalifikácií odstraňuje reálnu bariéru pri získavaní pracovníkov zo zahraničia.

Oveľa menej však rieši druhú stranu rovnice: prečo Slovensko časť vlastnej pracovnej sily a kvalifikovaných ľudí nedokáže udržať.

Slabý výsledok trhu práce preto nemožno zredukovať na vetu, že „chýbajú ľudia“. Podobnú opatrnosť si vyžadujú aj ďalšie dve slovenské priečky.

Je vláda naozaj 69. zo 70 vo verejných financiách?

Na prvý pohľad to môže pôsobiť ako rozsudok nad vládou, ktorá od nástupu zdôrazňuje potrebu konsolidácie. Takto však rebríček čítať nemožno.

IMD nemeria „úsilie vlády o konsolidáciu“. Do hodnotenia vstupuje stav verejných financií, napríklad deficit, dlh a verejné výdavky, ale aj prieskumové otázky o ich riadení či udržateľnosti dôchodkového systému. Tvrdé štatistické údaje navyše zachytávajú predchádzajúce obdobie, zatiaľ čo aktuálnejšie vnímanie zisťuje prieskum medzi manažérmi. IMD túto odlišnosť vo svojej metodike uvádza výslovne.

69. miesto preto nehovorí, ktorá vláda verejné financie pokazila ani ktorá ich opravuje. Hovorí, že ich stav zostáva v tomto medzinárodnom porovnaní veľmi slabý.

Ešte väčšiu opatrnosť si vyžaduje 70. miesto v oblasti postojov a hodnôt.

Najhoršie „hodnoty“ na svete? Nie tak rýchlo

Oblasť postojov a hodnôt je celá založená na manažérskom prieskume. Nejde teda o štatistické meranie hodnôt slovenskej populácie.

IMD sa pýta napríklad na postoje ku globalizácii, otvorenosť kultúry zahraničným myšlienkam, flexibilitu ľudí, pochopenie ekonomických a sociálnych reforiem či to, či hodnotový systém podporuje konkurencieschopnosť.

Globálne sa prieskum v roku 2026 uskutočnil medzi približne 6 900 respondentmi a prebiehal od februára do apríla.

Slovenským partnerom IMD pri rebríčku je Inštitút slobody a podnikania (ISP). Ten sám uvádza, že nadväzuje na tradíciu Nadácie F. A. Hayeka a hlási sa k princípom klasického liberalizmu, ekonomickej slobody, súkromného vlastníctva a obmedzovania zásahov štátu do ekonomiky. Jeho predsedom je Ján Oravec.

Preto sme sa ISP aj IMD priamo opýtali na veľkosť slovenskej vzorky, spôsob výberu respondentov, úlohu slovenského partnera a výsledky siedmich otázok tejto oblasti.

Kým tieto údaje nemáme, vieme len to, že manažérska vzorka IMD vyhodnotila Slovensko v tejto skupine otázok najhoršie zo 70 hodnotených ekonomík. To nie je meranie „hodnôt Slovákov“.

Počet opatrení nie je mierkou reformy

Pri ďalšom balíku bude podstatné, či otvorí aj slabiny, ktoré prvý necháva bokom – verejné financie, kvalitu inštitúcií, technologickú infraštruktúru či schopnosť udržať pracovnú silu.

Rovnako dôležité bude, koľko zo schválených analýz, preskúmaní a úloh sa napokon zmení na reálne pravidlá a zníženie nákladov.