Štát chce mať financie pod jednou strechou, pripravuje nový centrálny ekonomický systém

Návrh zákona nadväzuje na existujúcu úpravu v zákone o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme z roku 2019, ktorá však podľa ministerstva už nedokáže pokryť všetky potreby implementácie systému v praxi. Rezort financií preto navrhuje samostatnú a komplexnejšiu legislatívu, ktorá zohľadní skúsenosti získané počas jeho zavádzania.

Centrálny ekonomický systém má byť základným nástrojom jednotného ekonomického riadenia vo verejnej správe. V praxi má zabezpečiť jednotné vykonávanie ekonomických procesov, koordináciu práce jednotlivých rezortov a efektívnejšie využívanie informačných technológií pri správe verejných financií. Návrh zákona zároveň presne definuje kompetencie hlavných štátnych orgánov v tejto oblasti.

Kľúčové postavenie v systéme si zachová rezort financií, ktorý bude naďalej vystupovať ako centrálna metodická autorita. Rezort má mať výlučnú právomoc vydávať usmernenia pre ekonomické riadenie verejnej správy, pričom týmto pravidlám budú podliehať aj ďalšie ministerstvá. Do systému sa zároveň formálne zapájajú aj ministerstvo vnútra a ministerstvo obrany, keďže centrálny ekonomický systém sa postupne zavádza aj v bezpečnostných zložkách štátu. Návrh zákona preto vytvára aj osobitný kompetenčný rámec spolupráce medzi týmito rezortmi.

Nové pojmy v zákone

Zároveň sa počíta s tým, že bezpečnostné zložky budú využívať vlastné technologické riešenia. Návrh zákona zavádza nové pojmy „informačné technológie centrálneho ekonomického systému“ a „informačné technológie rezortného ekonomického systému“. Kým väčšina subjektov verejnej správy bude pracovať s centrálnym systémom spravovaným ministerstvom financií, organizácie patriace pod bezpečnostné zložky štátu budú využívať rezortné ekonomické systémy. Výnimku z navrhovanej právnej úpravy majú Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo, ktoré ostávajú mimo systému vzhľadom na ich osobitný režim ochrany a špecifické postavenie.

Navrhovaná legislatíva zároveň ponecháva možnosť, aby sa do centrálneho ekonomického systému zapojili aj ďalšie subjekty verejnej správy, ktoré hospodária najmä s verejnými zdrojmi. V ich prípade však pôjde o dobrovoľný vstup založený na písomnej dohode s ministerstvom financií.

Riešenie praktických problémov

Zákon reaguje aj na praktické problémy, ktoré sa objavili pri zavádzaní systému v minulosti. Jednou z noviniek má byť presné nastavenie pravidiel pre prenos údajov z existujúcich systémov do centrálneho riešenia. Právna úprava zároveň jasne definuje spôsob spracúvania osobných údajov v rámci ekonomických informačných systémov ministerstva financií, ministerstva vnútra aj ministerstva obrany.

Nový zákon má zaviesť aj kontrolné a sankčné mechanizmy. Ak by subjekty verejnej správy porušili pravidlá používania centrálneho ekonomického systému alebo povinnosti vyplývajúce zo zákona, príslušné ministerstvá budú môcť viesť konania o správnych deliktoch a ukladať sankcie.

Ministerstvo financií zdôrazňuje, že cieľom pripravovanej legislatívy je predovšetkým nastaviť jasný právny režim pre fungovanie centrálneho ekonomického systému a zároveň využiť doterajšie skúsenosti z jeho implementácie. Súčasná právna úprava podľa rezortu nedokáže dostatočne reflektovať rozsah a technologickú komplexnosť systému, ktorý je súčasťou širšieho projektu modernizácie riadenia verejných financií.

Predpokladá sa, že návrh zákona sa do medzirezortného pripomienkového konania dostane v apríli. Ak legislatívny proces prejde bez výraznejších komplikácií, zákon by mohol nadobudnúť účinnosť od 1. septembra 2026, pričom niektoré ustanovenia sa majú začať uplatňovať postupne od začiatku rokov 2027 a 2028.