Starší ľudia by mali používať smartfóny, zistili vedci

Používanie smartfónov môže starších ľudí chrániť pred kognitívnymi poruchami, ako je napríklad demencia. Vyplýva to z výskumu publikovaného v Nature Human Behaviour, o ktorom informuje Euronews

15. 04. 2025 | Zaujímavosti | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto / Foto: Pixabay

▶ ❚❚ ↻

Nová štúdia naznačuje, že používanie technológií u seniorov by mohlo chrániť pred demenciou rovnako ako cvičenie či dosiahnutie vyššieho vzdelania.

Nová štúdia publikovaná vo vedeckom časopise Nature Human Behaviour naznačuje, že u seniorov, ktorí sú zdatní v oblasti digitálnych technológií, môže byť menšia pravdepodobnosť, že budú s pribúdajúcim vekom čeliť kognitívnym poruchám.

Technológie na vzostupe

Priemerný 80-ročný človek bol počas svojho života svedkom mimoriadneho rozmachu v oblasti osobných technológií: Narodil sa roky pred príchodom farebnej televízie a starne v ére sociálnych sietí – Facebooku, Instagramu či TikToku.

Vedci si preto už roky lámu hlavu nad tým, či prítomnosť techniky v každodennom živote škodí alebo pomáha našej mysli počas starnutia. Spomínaný výskum publikovaný v časopise Nature Human Behaviour je najnovším, ktorý naklonil misky váh na stranu toho, že technika skôr pomáha.

Vedci zhromaždil údaje z 57 štúdií z celého sveta, ktoré zahŕňali viac ako 411 000 dospelých vo veku aspoň 50 rokov. Všetky tieto osoby mali buď kognitívnu diagnózu, alebo boli podrobené kognitívnemu vyšetreniu.

Vedci nazvali týchto seniorov, v priemere vo veku 68 rokov, „digitálnymi priekopníkmi“, pretože v detstve nemali prístup k internetu, sociálnym sieťam či dokonca ani k televízii.

Z výskumu vyplýva, že starší ľudia, ktorí používali smartfóny, počítače alebo internet, mali nižšie riziko kognitívnych porúch ako tí, ktorí sa od týchto zariadení dištancovali.

Počas niekoľkoročného sledovania bola u technicky zdatných seniorov zároveň znížená miera zhoršenia kognitívnych funkcií.

Najsilnejší faktor

Súvislosť medzi používaním technológií a zdravým mozgom bola rovnako výrazná – alebo dokonca silnejšia – ako iné faktory, o ktorých je známe, že chránia pred demenciou. Vedci ako príklad spomínajú udržiavanie hladiny nižšieho krvného tlaku, pravidelné cvičenie či telesnú aktivitu, dosiahnutie vyššieho vzdelania a neustále ďalšie vzdelávanie, či venovanie sa mentálne podnetným záľubám.

Maximilian Haas, ktorý vedie výskumnú skupinu pre technológie a kognitívne funkcie na Univerzite v Ženeve, pre Euronews Health uviedol, že tieto zistenia sú „plne aktuálne“, keďže v krajinách na celom svete dochádza k starnutiu obyvateľstva.

Podľa Haasa „je pochopiteľné, že používanie moderných technológií by mohlo vyvolávať porovnateľné účinky v porovnaní s ďalšími faktormi“, pričom na mysli mal vyššie spomínané cvičenie, vzdelávanie a podobne.

Pozoruhodné je, že výsledky novej štúdie sa potvrdili aj vtedy, keď výskumníci zohľadnili otázky, ako je sociálno-ekonomický status, celkový zdravotný stav a podpora zo strany spoločnosti a rodiny, ktoré tiež môžu prispieť k zlepšeniu fungovania mozgu.

Výsledky sú v súlade so štúdiou, ktorú Haas publikoval minulý rok a v ktorej sa zistilo, že seniori vo Švajčiarsku, ktorí mali silnejšiu pamäť, boli vo väčšej miere pravidelnými používateľmi internetu.

Ďalšia analýza, vykonaná na približne 463 000 ľuďoch v Spojenom kráľovstve, zas dospela k záveru, že neexistuje „zjavná súvislosť“ medzi používaním počítača a demenciou, hoci je potrebný ďalší výskum, aby sa rozlíšil potenciálny vplyv „priveľkého množstva času stráveného pri obrazovke na zdravie mozgu“.

Tieto štúdie podporujú myšlienku, že náš digitálny život by dokázal podporiť komplexnejšie myslenie, zručnosti a sociálne väzby, čo je pozitívne pre zdravie mozgu.

Prínosy, označované ako „technologická rezerva“, sa často dávajú do kontrastu s teóriou „digitálnej demencie“, ktorá tvrdí, že nadmerné používanie technológií oslabuje pamäť, pozornosť a schopnosť riešiť problémy, a to najmä u mladšej generácie.

Nič netreba preháňať

V skutočnosti však trávenie času za displejom či obrazovkami „má pozitívne aj negatívne stránky,“ povedal Haas a dodal, že kľúčom je striedmosť.

Pokiaľ ide o kognitívne funkcie, je viditeľné, či seniori trávia v spoločnosti moderných technológií „príliš málo alebo príliš veľa“ času, zdôraznil Haas.

Prečítajte si tiež:

Tagy: seniori, smartfóny, technológie, umelá inteligencia

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Na diaľnici D1 v Trenčianskom a Žilinskom samosprávnom kraji je pre husté sneženie znížená maximálna povolená rýchlosť. Informovala o tom trenčianska krajská polícia na sociálnej sieti.

V úseku Trenčín – Horná Streda znížili maximálnu rýchlosť na 80 kilometrov za hodinu, medzi Trenčínom a Žilinou je rýchlosť znížená na 100 kilometrov za hodinu.