Parlament schválil nový Občiansky zákonník

„Dosiaľ platný Občiansky zákonník bol prijatý v roku 1964, a to s obsahom poplatným dobe svojho vzniku, tzn. ako taký je vystavaný okolo typických situácií socialistického života, čo sa prejavilo v neprirodzene zúženom právnom priestore pre slobodné rozhodovanie o vlastných záležitostiach. Dôsledkom je nielen stručná právna úprava, ktorá opomínala mnohé z klasických právnych inštitútov, ale aj príliš zjednodušujúci pohľad na právo ako na systém mantinelov pre realizáciu širokej slobody jednotlivca. Hoci v priebehu času boli niektoré jeho nedostatky odstránené, aj naďalej ostáva Občiansky zákonník v mnohých smeroch predpisom len pre základné, typové prípady. V dnešnej dobe, ktorá je charakterizovaná zložitosťou spoločenských a ekonomických vzťahov, však už takýto predpis nestačí,“ priblížil rezort.

Súkromnoprávne vzťahy a majetkové vzťahy medzi manželmi

Nová úprava sa skladá zo siedmich častí. Prvá časť upravuje všeobecné inštitúty. Upravuje napríklad predmet súkromnoprávnych vzťahov, zavádza jednotnú, trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu či zjednodušuje právnu úpravu zastúpenia. Druhá časť precizuje napríklad právnu úpravu fyzických osôb a opatrovníctva a prijíma základnú úpravu právnických osôb, ktorá doposiaľ s výnimkou obchodných spoločností absentovala. Tretia časť obsahuje úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi, ktorá v zásade zrkadlí súčasný právny stav. Do zákona sa zavádza pojem „spoločné imanie manželov“. „Exaktnejšie vystihuje jeho obsah a podstatu než pôvodné bezpodielové spoluvlastníctvo manželov alebo nevhodné alternatívy spoločný majetok manželov či spoločné vlastníctvo manželov,“ doplnilo ministerstvo.

Náhrada škody

Štvrtá časť sa venuje úprave záväzkového práva. V rámci nej sa napríklad zavádzajú inštitúty, ktoré v praxi fungovali, no pre absentujúcu právnu úpravu boli vystavené právnej neistote. Rovnako sa upravujú mnohé sporné otázky týkajúce sa náhrady škody či téma náhrady nemajetkovej škody sekundárnych obetí. Zjednocuje sa v rámci nej tiež občianskoprávna a obchodnoprávna úprava. „Odstraňuje sa dualizmus niektorých zmluvných typov ako kúpna zmluva či zmluva o diele,“ ozrejmil rezort.

Dedenie

Piata časť vymedzuje vecné práva. V rámci nich sa napríklad upravuje právna úprava držby. Šiesta časť okrem iného rozširuje právne úkony pre prípad smrti a zavádza nové delačné dôvody (dedičská zmluva) a nové právne inštitúty (odkaz, príkaz a správca dedičstva). Mení tiež právnu úpravu závetu, vydedenia i úpravu neopomenuteľných dedičov. „Siedma časť návrhu zákona je typicky venovaná úprave spoločných, prechodných, záverečných a zrušovacích ustanovení,“ dodalo ministerstvo.

Parlament tiež odobril dva pozmeňujúce návrhy z dielne opozičného KDH. Zaviesť sa tak má inštitút podzáložného práva aj inštitút súkromného fondu. S ďalším pozmeňujúcim návrhom, ktorý sa týkal elektronickej osoby, kresťanskí demokrati neuspeli. Plénum ho odmietlo.

Nový Občiansky zákonník má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2027.

KDH víta nový Občiansky zákonník, ide podľa neho o zákon odborníkov

Opozičné KDH víta nový Občiansky zákonník. Pri hlasovaní v Národnej rade (NR) SR ho podporilo. Argumentuje, že je to zákon, ktorý pripravili odborníci, nie politici. Zároveň upozorňuje, že sa mu podarilo presadiť aj dva vlastné pozmeňujúce návrhy. Vyplýva to z vyjadrenia kresťanských demokratov pred novinármi v parlamente.

„Doteraz sme žili podľa zákona z roku 1964. Napísali ho za socializmu a na bežné životné situácie nedával odpoveď. Tento zákon nepísali politici. Napísali ho odborníci. Nie je to zákon vlády, je to zákon odborníkov. Preto sme ho podporili už v prvom čítaní a dnes sme zaň zahlasovali. Dobrý zákon podporíme, zlého ministra odvoláme. Jedno druhému neprekáža,“ skonštatoval poslanec a predseda KDH Milan Majerský.

Kresťanskí demokrati poukázali na to, že sa im podarilo do úpravy presadiť aj dva pozmeňujúce návrhy. Prvý zavádza do slovenského práva súkromný fond. „Inde funguje pod názvom trust alebo rodinná nadácia,“ podotklo KDH. Druhý zase znovuzavádza inštitút podzáložného práva. Poslanci za KDH sa vyjadrili aj k otázkam novinárov o možných obavách, či budú mať občania vzhľadom na účinnosť 1. júla 2027 dostatok času pripraviť sa na zmeny. Ján Horecký (KDH) poukázal na to, že je teraz v rukách ministerstva spravodlivosti, aby spustilo masívnu informačnú kampaň a metodickú podporu.