Stanovisko predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivetty Macejkovej k medializovanému rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní týkajúcom sa sťažovateľa Ústavu pamäti národa

Košice 19. októbra 2017 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

V súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 285/2017 týkajúcej sa sťažnosti Ústavu pamäti národa boli vo vzťahu k ústavnému súdu, jeho sudcom a rozhodovacej činnosti vo viacerých médiách zverejnené vyjadrenia, okrem iného bolo zverejnené:

–       „Príšernú povesť, ktorej sa teší, Ústavný súd minulý týždeň významne vylepšil. Presnejšiejeho senát…, na ktorý mal ÚPN šťastie, že práve on dostal jeho sťažnosť.“, resp. aj vyjadrenie:

–     „O Babišovom spore rozhodoval senát Ústavného súdu… Je to ten jediný senát Ústavného     súdu, ktorý svojimi verdiktmi a najmä ich odôvodneniami opakovane vracia sudcovskému stavu vážnosť a česť.“

Voči týmto a im podobným zavádzajúcim, neobjektívnym, nekorektným, tendenčným a urážlivým vyjadreniam bez znalosti veci a rozhodovacej činnosti v súčasnosti 10 sudcov ústavného súdu sa jednoznačne ohradzujem.

Rozhodovacia činnosť ústavného súdu sa realizuje v senátoch, ako aj v pléne ústavného súdu. Len v konaniach, v ktorých je príslušné plénum ústavného súdu od 1. januára 2017 do 30. septembra 2017 (9 mesiacov), rozhodlo plénum celkovo v 15 konaniach (návrhoch a sťažnostiach), pričom viaceré z nich rezonovali v médiách, napríklad:

–       konanie vedené pod sp. zn. PL. ÚS 18/2014 Vzdelanostný cenzus starostov (sudkyňa  spravodajkyňa Jana Baricová)

Ústavný súd vyslovil, že zákonná požiadavka úplného stredoškolského vzdelania pre starostov bola diskriminačná a zasahovala do slobodnej súťaže politických síl;

–       konanie vedené pod sp. zn. PL. ÚS 7/2016 Ochrana súkromia počas výcviku v autoškole (sudca spravodajca Sergej Kohut)

Ústavný súd vyslovil, že osobné údaje účastníkov kurzov autoškôl zhromažďované autoškolami nepredstavujú nedovolený zásah do práva na ochranu súkromia;

–       konanie vedené pod sp. zn. PL. ÚS 50/2015 Povinnosti výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (sudca spravodajca Ladislav Orosz)

Ústavný súd vyslovil, že plnenie povinnosti, resp. plnenie zákonných podmienok výrobcami elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, je nevyhnutným predpokladom na získanie štátnej podpory a takéto podmieňovanie neodporuje základnému právu vlastniť majetok ani právu na podnikanie;

–       konanie vedené pod sp. zn. PL. ÚS 38/2015 Odpisovanie majetku pre daňové účely (sudca spravodajca Lajos Mészáros)

Ústavný súd vyslovil, že úprava pravidiel týkajúcich sa odpisovania majetku pre daňové účely je nástrojom štátnej daňovej politiky a štát rozhoduje o jeho uplatnení bez ohľadu na želania podnikateľských subjektov;

–       konanie vedené pod sp. zn. PL. ÚS 2/2016 Obmedzenie aktívneho volebného práva (sudkyňa spravodajkyňa Jana Baricová)

Ústavný súd vyslovil, že obmedzenie aktívneho volebného práva je neprípustné v prípadoch, ak volený orgán môže mať svojou činnosťou bezprostredný dosah na osobu s takto obmedzeným volebným právom;

–       konanie vedené pod sp. zn. PL. ÚS 4/2016 Podmienky vydania všeobecne záväzného nariadenia obce regulujúceho prevádzkovanie hazardu v danej obci (sudkyňa spravodajkyňa Marianna Mochnáčová)

Ústavný súd vyslovil, že podmienka petície pri regulácii hazardu v obci nie je obmedzením normotvornej právomoci obce.

Ústavný súd rozhoduje v pléne a senátoch. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov.

Sudcovia pristupujú k rozhodovacej činnosti ústavného súdu tak, aby naplnili obsah sľubu daný Ústavou Slovenskej republiky (ďalej aj ,,ústava“), na základe ktorého rozhodujú podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne. V prípade, že má sudca iný právny názor, má v zmysle zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu (nálezu a uzneseniu).

Ako príklad uplatnenia spomínaného práva na odlišné stanovisko možno uviesť historicky významné a prelomové rozhodnutie pléna ústavného súdu vo veci sp. zn. PL. ÚS 7/2017 týkajúcej sa tzv. „Mečiarových amnestií“, kde plénum ústavného súdu muselo tento problém vyriešiť za 60 dní, navyše len pri počte 10 ústavných sudcov. Odlišné stanoviská k výroku  pripojili sudcovia Milan Ľalík a Peter Brňák. Odlišné stanoviská k odôvodneniu pripojili sudcovia Ľudmila Gajdošíková, Ivetta Macejková a Lajos Mészáros.

Tímová práca celého pléna ústavného súdu (aktuálne 10 sudcov) je okrem plenárnych rozhodnutí (nálezov a uznesení) tiež realizovaná v troch senátoch ústavného súdu.
Od 1. januára 2017 do 30. septembra 2017 (9 mesiacov) rozhodli tri senáty ústavného súdu (okrem hromadných podaní) celkovo v 1905 sťažnostiach:

I. senát – 601 sťažností, z toho 119 rozhodnutých nálezom,

II. senát – 589 sťažností, z toho 87 rozhodnutých nálezom,

III. senát – 715 sťažností, z toho 139 rozhodnutých nálezom.
Medzi verejnosťou a médiami rezonovalo najmä:

–     konanie vedené pod sp. zn. I. ÚS 14/2017 Neplatnosť zmluvy o prevádzke vodnej elektrárne Gabčíkovo (sudca spravodajca Peter Brňák)

Ústavný súd odmietol sťažnosť Slovenských elektrárni a. s., pretože v konaní pred všeobecnými súdmi týkajúcom sa neplatnosti zmluvy o prevádzke vodnej elektrárne Gabčíkovo nebolo porušené právo sťažovateľa;

–     konanie vedené pod sp. zn. III. ÚS 196/2017 Zmena priebehu hranice Košice/Sokoľany (sudca spravodajca Sergej Kohut)

Ústavný súd vyhovel sťažnosti mesta Košice a vyslovil, že bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, lebo ak návrh územných zmien hranice obce pozostával z viacerých materiálov, konajúce súdy naň mali prihliadať komplexne;

–     konanie vedené pod sp. zn. III. ÚS 459/2017 Potvrdenie pokuty Protimonopolného úradu  Slovenskej republiky (sudca spravodajca Sergej Kohut)

Ústavný súd odmietol sťažnosť obchodných spoločností (STRABAG a. s., Skanska a. s., MOTA-ENGIL, ENGENHARIA E CONSTRUCAO S.A.), pretože tieto nepreukázali, že v súdnom konaní o preskúmaní pokuty uloženej im Protimonopolným úradom Slovenskej republiky za kartelové správanie vo verejnej súťaži na stavbu diaľnice bolo porušené ich právo na zákonného sudcu;

–     konanie vedené pod sp. zn. III. ÚS 464/2017 Vyšetrenie policajnej akcie v Moldave nad Bodvou (sudkyňa spravodajkyňa Jana Baricová)

Ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľov/ deviatich poškodených v trestnom konaní, lebo z odôvodnení napadnutých rozhodnutí o zastavení trestného stíhania neprichádzala do úvahy ani len minimálna pochybnosť o tom, že by nebolo vykonané účinné úradné vyšetrovanie inkriminovanej policajnej akcie na Budulovskej v Moldave nad Bodvou a následného konania príslušníkov polície na Obvodnom oddelení Policajného zboru Moldava nad Bodvou vo vzťahu k sťažovateľom;

–     konanie vedené pod sp. zn. III. ÚS 104/2017 Sloboda slova a ochrana osobnosti (sudkyňa spravodajkyňa Jana Baricová)

Ústavný súd vyhovel sťažnosti vydavateľa denníka Pravda, lebo konajúce súdy neadekvátne uprednostnili ochranu súkromia pred právom na slobodu prejavu a na slobodné rozširovanie informácií bez zohľadnenia všetkých okolností prípadu;

–     konanie vedené pod sp. zn. III. ÚS 95/2017 Určenie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa v Krivorožskom ťažobnom a úpravárenskom kombináte okysličených rúd na Ukrajine (sudca spravodajca Sergej Kohut)

Ústavný súd vyhovel sťažnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, keďže konajúce súdy pri aplikácii práva cudzieho štátu postupovali izolovane a neaplikovali ho v celistvosti a s ohľadom na judikatúru daného štátu;

–       konanie vedené pod sp. zn. III. ÚS 194/2017 Právo opustiť vec a vzdať sa jej vlastníctva (sudca spravodajca Sergej Kohut)

Ústavný súd vyhovel sťažnosti Slovenského pozemkového fondu, lebo najvyšší súd nedostatočne a nekonzistentne odôvodnil, prečo považoval prejavy vôle o opustení pozemkov  právnych predchodcov protistrany za neplatné.

Spomenúť možno aj rozhodnutia senátov ústavného súdu z roku 2016 a 2017, ktoré sa taktiež stretli so záujmom médií.

–       konanie vedené pod sp. zn. I. ÚS 599/2016 Cena elektriny vyrobenej zo slnečnej energie (sudkyňa spravodajkyňa Marianna Mochnáčová)

Ústavný súd vyhovel sťažnosti výrobcu elektriny (REVIMONT-DG s. r. o.) a vyslovil, že predpokladom úspešného vykonania funkčnej skúšky zariadenia na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie je už splnenie technických podmienok na pripojenie tohto zariadenia do distribučnej sústavy, a nie až vydanie protokolu o tejto funkčnej skúške;

–       konanie vedené pod sp. zn. I. ÚS 540/2016 Náhrada škody spôsobená pri výkone verejnej moci (sudkyňa spravodajkyňa Marianna Mochnáčová)

Ústavný súd vyhovel sťažnosti sťažovateľa, ktorý bol oslobodený v trestnom konaní, s poukazom na skutočnosť, že ak sa trestné stíhanie konkrétnej osoby skončilo vydaním oslobodzujúceho rozsudku bez ohľadu na dôvod, pre ktorý sa tak stalo, uznesenie, ktorým bolo obvinenému vznesené obvinenie, je potrebné považovať za takýchto okolností vždy za nezákonné a zasahujúce do základných práv jednotlivca;

–       konanie vedené pod sp. zn. I. ÚS 726/2016 Ochrana vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (sudkyňa spravodajkyňa Marianna Mochnáčová)

Ústavný súd vyhovel sťažnosti sťažovateľov pri podvodnom prevode nehnuteľnosti, lebo konajúce súdy z rýdzo formalistických dôvodov uprednostnili ochranu nadobúdateľa vlastníctva pred ochranou osoby, ktorá bola poškodená trestným činom;

–       konanie vedené pod sp. zn. I. ÚS 632/2016 Rozhodovanie o náhrade trov konania (sudkyňa spravodajkyňa Marianna Mochnáčová)

Ústavný súd vyhovel sťažnosti sťažovateľa a vyslovil porušenie jeho základných práv pri rozhodovaní o trovách konania, lebo právny názor najvyššieho súdu, ktorým sa súdy nižších inštancií museli riadiť, považoval za ústavne nesúladný,

–       konanie vedené pod sp. zn. III. ÚS 666/2016 Nemajetková ujma krytá povinným zmluvným poistením (sudca spravodajca Rudolf Tkáčik)

Ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky Kooperativa poisťovňa, a. s., namietajúcej vyplatenie  náhrady nemajetkovej ujmy z povinného zmluvného poistenia s poukazom na ústavne akceptovateľnú aplikáciu únijného práva všeobecnými súdmi.

Opäť pripomínam, že v súčasnosti plénum ústavného súdu pracuje v neúplnom zložení 10 sudcov – tvoriť by ho malo ústavou predpísaných 13 sudcov. Táto situácia je spôsobená nevymenovaním sudcov ústavného súdu prezidentom Slovenskej republiky, ktorá na ústavnom súde trvá od 4. júla 2014 až dosiaľ napriek dvom právoplatným a vykonateľným rozhodnutiam ústavného súdu (sp. zn. III. ÚS 571/2014 a sp. zn. PL. ÚS 45/2015) a rozhodnutiam Benátskej komisie CDL-AD(2014)015,  CDL-AD(2017)001. Dôsledkom tejto situácie je:

1.     zvyšovanie počtu nevybavených podaní:

stav k  31. 12. 2013    ̶   nevybavených    9 661  podaní (13 sudcov),  

stav k  31. 12. 2016    ̶   nevybavených  10 513  podaní (10 sudcov);

2.     predlžovanie priemernej dĺžky konania pred ústavným súdom:

rok 2011         ̶        2,86 mesiaca,

rok 2012         ̶        3,43 mesiaca,

rok 2013         ̶        6,23 mesiaca,

rok 2014         ̶        8,15 mesiaca,

rok 2015         ̶        9,02 mesiaca,

rok 2016         ̶      11,87 mesiaca;

3.      zvyšovanie počtu návrhov zamietnutých plénom ústavného súdu z procesných dôvodov v konaniach, na rozhodovanie ktorých je príslušné plénum ústavného súdu bez toho, aby sa o nich meritórne rozhodlo, pretože sa pre meritórne rozhodnutie nedosiahla ústavou požadovaná nadpolovičná väčšina. Podľa čl. 131 ods. 1 druhej a tretej vety Ústavy Slovenskej republiky „plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne. Ak sa ústavný súd vo veci podľa čl. 129a neuznesie nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov, konanie sa zastaví.“.  Od 4. júla 2014 do 31. decembra 2016 bolo na základe už uvedeného plénom ústavného súdu zamietnutých 10 návrhov.

Z uvedených skutočností možno vysoko pozitívne hodnotiť rozhodovaciu činnosť aktuálne 10 sudcov ústavného súdu, ktorí okrem iného rozhodli v roku 2016 spolu 18 261 podaní, pričom jeden sudca rozhodol v priemere 1 826 podaní. Od 1. januára 2017 do 30. septembra 2017 (9 mesiacov) ústavný súd rozhodol spolu 11 116 podaní, pričom jeden sudca rozhodol v priemere 1 111 podaní.

S poukazom na uvedené je potrebné konštatovať, že všetkých 10 sudcov ústavného súdu, a nielen senát, ktorý rozhodoval o sťažnosti sťažovateľa Ústavu pamäti národa, prostredníctvom rozhodovacej činnosti v plnej miere zabezpečuje efektívne fungovanie ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti.

V naznačených súvislostiach možno preto skutočne súhlasiť s vetou z médií: „Preto je absolútne dôležité, aby sa čestným a kompetentným sudcom dostalo pozornosti a uznania.“ Všetci sudcovia Ústavného sudu Slovenskej republiky si to skutočne zaslúžia.

Redakciu informovala PhDr. Martina Ferencová, PhD. hovorkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky