Po spustení Špeciálnej vojenskej operácie Ruska na Ukrajine vo februári 2022 vstúpil boj s hybridnými hrozbami a tzv. dezinformáciami na Slovensku na vyššiu úroveň. Vládna moc využila bezprecedentne svoju represívnu silu, aby umlčala tých, čo jej nedrukujú a zneprístupnila weby, ktoré nešírili tie jedine správne naratívy na nelegálnu migráciu, Covid, či od roku 2014 prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine.

Využila k tomu Národný bezpečnostný úrad, ktorému novelizáciou zákona NR SR o kybernetickej bezpečnosti dala  už na druhý deň po vniknutí ruských vojsk na zvrchované územie Ukrajiny do rúk moc svojvoľne, v rozpore so základnými zmluvami únie, obmedziť základné slobody na prístup a šírenie informácií. Moc nepohodlné médium zničiť, prípadne vážne finančne poškodiť. Nakoľko „vypnutie“ pre médium znamená  rozpustiť redakciu a stratu čitateľov. A hoci je to len na nejaký čas, stavať po takomto zásahu štátu médium opäť na nohy, je sizyfovsky náročné. Navyše dočasné malo byť len dovtedy, kým sa vtedajšia vládna koalícia nedohodne na norme, ktorou by sa dočasnosť zmenila na večnosť. Progresívcami očakávanú normu našťastie pripraviť nestihli.

NBÚ získal právomoc blokovať škodlivý obsah smerujúci do kybernetického priestoru. Pričom, škodlivým obsahom sa pre potreby zákona rozumejú aj  „závažné dezinformácie a iné formy hybridných hrozieb“, ktoré slovenský právny poriadok nepozná a preto zakladá svojvôľu, vypnúť kohokoľvek, kto bude zverejňovať informácie, ktoré NBÚ takto označí. Blokovanie malo v zákone definovanú dočasnú platnosť do 30.6.2022, ktorá bola 15.6.2022 predĺžená do 30.9.2022.

Navyše, v súlade so zákonom, NBÚ doručuje svoje rozhodnutie nejaké médium zablokovať  prevádzkovateľovi infraštruktúry, ktorý poskytuje médiu priestor a služby spojené z prevádzkou jeho webu a nie samotnému prevádzkovateľovi média. Ten o o dôvodoch, ktoré úrad priviedli k rozhodnutiu jeho médium zablokovať, informovaný byť nemusí a preto Hlavné Správy dodnes nepoznajú dôvody svojho zablokovania. Tie boli rozhodnutím NBU zablokované k 2.3.2022 spolu s Armádnym magazínom a Hlavným denníkom.

Nakoľko rozhodnutie NBÚ o zablokovaní nie je utajovanou skutočnosťou, nemal by mať štátny orgán problém toto na žiadosť v súlade so zákonom o prístupe k informáciám poskytnúť verejnosti.

Adam Valček, ktorý je presvedčený o tom, že blokovanie webov má byť transparentné, o kópie rozhodnutí NBÚ, ktorými 2.3.2022 zablokoval nepohodlné weby, požiadal v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám 211/2000 Z. z. v deň ich zablokovania.

NBÚ 15.3.2022 Valčekom požadované rozhodnutia poskytnúť odmietol, nakoľko tieto podľa úradu obsahujú informácie, ktoré úrad vytvára, spracúva a získava pri plnení svojich zákonných kompetencií vyplývajúcich zo zákona o kybernetickej bezpečnosti, teda informácie a osobné údaje získané na základe tohto zákona alebo v súvislosti s ním, ktoré môže použiť len na plnenie úloh podľa tohoto zákona.

Jedna vec je, že si štát uzurpuje moc nepohodlné médium vypnúť. Iná je, keď nie je ochotný dôvody vypnutia média zverejniť. Práve táto skutočnosť vyrušila Adama Valčeka, ktorý sa neochotou NBÚ informácie o vypnutí webov poskytnúť nenechal odradiť a podal rozklad, v ktorom riaditeľa NBÚ požiadal zrušiť rozhodnutie o neposkytnutí požadovaných rozhodnutí a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Riaditeľ NBÚ rozklad 12.5.2022 odmietol, čim pôvodné rozhodnutie úradu potvrdil. V rozhodnutí o odmietnutí rozkladu argumentoval okrem iného aj tým, že poskytnutie informácii v súlade so zákonom o slobode informácií môže byť obmedzené, ak ide o informácie týkajúce ochrany práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, verejného zdravia a mravnosti.

Niekto by to už zabalil, ale Adam Valček boj Dona Quijota s veternými mlynmi slovenského štátneho aparátu nevzdal. Na NBÚ podal 11.7.2022 vo veci odmietnutia poskytnúť kópie rozhodnutí o blokovaní webov všeobecnú správnu žalobu na Krajskom súde v Bratislave.

V žalobe operuje okrem iného ustanoveniami Ústavy SR, ktorá dovoľuje štátnym orgánom konať len v súlade s tým, čo im zákon umožňuje, chráni slobodu slova, slobodu šíriť informácie  a tieto základné slobody umožňuje obmedziť len zákonom. Nie takým vágnym konštruktom v zákone, ktorým to spravil zákonodarca v zákone o kybernetickej bezpečnosti.

V ďalšom sa opiera o články Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý stanovuje, že obmedzenie práva prijímať a rozširovať informácie je možné obmedziť len špecificky k tomu určeným, zákonom. Pridal aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj rozhodnutia slovenského ústavného súdu, ktorými sa ustálila prax, že pri spornom výklade ustanovení zákona sa musí uplatniť ten výklad, ktorý zabezpečí realizáciu ústavou garantovaných základných práv fyzickej osoby.

Pridal aj nález Ústavného súdu SR, ktorý stanovil požiadavku, aby akékoľvek obmedzenie práva na informácie bolo stanovené zákonom. V odmietnutí zrušiť rozhodnutie o neposkytnutí informácií argumentoval riaditeľ NBÚ tým, že nález ÚS, ktorý toto uvádza, sa na vec rozhodnutia v súlade so zákonom o kybernetickej bezpečnosti nevzťahuje. Adam Valček záver, ku ktorému dospel riaditeľ NBÚ v žalobe označil za bezpredmetný, nesprávny a svojvoľný.

V žalobe ďalej Adam Valček rozporoval právnu argumentáciu Riaditeľa NBÚ, ktorou odôvodnil zamietnutie zrušenia rozhodnutia, ktorým NBÚ odmietol poskytnúť rozhodnutia o blokovaní webov. Spochybnil aj argument, že NBÚ musí vo veci zachovávať mlčanlivosť, nakoľko sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií nepovažuje za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných zákonov.

Na konci v žalobe nabádal Najvyšší správny súd k zrušeniu rozhodnutí NBU z titulu, že NBÚ ako orgán štátnej moci vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nakoľko NSS rozhodnutia NBÚ o neposkytnutí informácií svojim rozhodnutím z 28.11.2024 zrušil, je zrejmé, že si argumentáciu žalobcu (Adama Valčeka) osvojil. Rozhodnutie NSS vykonal senát v zložení   z predsedníčky sudkyne Jany Ondrejkovej a členiek sudkýň Miroslavy Fodor a Michaely Machovej. Odôvodnenie rozhodnutia bude známe najskôr za tridsať dní.     

V každom prípade by výsledkom rozhodnutia súdu malo byť, že sa Adam Valček ako žiadateľ kópií rozhodnutí, na základe ktorých štát blokoval aj Hlavné Správy, dostane a tieto budú konečne známe aj  slovenskej verejnosti. Zaujímavé to je aj z toho titulu, že vojenský konflikt, ktorý k zablokovaniu webov viedol, stále trvá a weby, ktorých obsah nie je v súlade s jediným správnym názorom aj na tento vojenský konflikt, doposiaľ neskončil. A možno sa ani nič nedozvie, lebo NBÚ hrá momentálne mŕtveho chrobáka, keď tvrdí, že ku dňu podania žaloby 11.7.2022 nie je v platnosti žiadne rozhodnutie o blokovaní v zmysle zákona č. 69/2018 Z. z.. Tu, či už boli tieto medzičasom skartované, ukáže najbližšia budúcnosť.

Paragraf, ktorý umožnil štátu svojvoľne vypnúť nepohodlných, je v zákone o kybernetickej bezpečnosti stále v nezmenenej podobe. Ono stále platí, ak raz štát nad niečím získa moc, ak si ľud nechá bez protestu siahnuť na slobody, len veľmi ťažko sa štát nadobudnutej moci vzdáva. Aj súčasná garnitúra tvrdí, že by štát moc obmedziť škodlivý, bezpečnosť štátu ohrozujúci obsah, mal mať, len by sa to konanie štátu malo diať rozhodnutím súdu. No zatiaľ sa nič nezmenilo. Aj dnes stačí poslancom jednoduchou novelou zrušiť v zákone o kybernetickej bezpečnosti v § 27b jeho dočasnú platnosť a máme to tu znova. A kovaný „demokrat“ Jaroslav Naď sa nijako netají, že by to bolo prvé, čo by po nástupe k moci v „prospech“ demokracie urobil.