Môj profil 
Predplatné
Predavačka z bratislavskej prevádzky ukazuje papier, kde má rozpísané pracovné zmeny: „Tu mám 22 zmien namiesto 21, oni do toho rátajú aj ten sviatok, a tým na mesiac vychádza o to viac hodín, ktoré mi potom rozpočítali na tie ostatné dni. A tuto to to isté, tu bol zase apríl, a tiež mi to tak vychádza, že píšu 21 zmien, ale keď to takto spočítate, malo ich byť dvadsať. Čiže tie hodiny naviac, ktoré rátajú aj so sviatkom, si musím potom odrobiť inokedy.“
„To má celé Tesco tak,“ pokračuje. „Minule som stretla dievčence, bola sobota dopoludnia, pýtam sa ich, kam idete? A ony, že domov. A ja reku, že to čo je za špeciálnu zmenu, to ste mali od rána? Alebo nočnú ste mali predĺženú, alebo čo? A ony že nie, že sa dohodli, že si tie sviatky nadrobia na dvakrát v sobotu. Čiže to už záleží na jednotlivých oddeleniach. Mne môj priamy šéf rozhodil tie hodiny takto, inde to urobia inakšie, ale sviatky nadrába celé Tesco. My z tých sviatkov nič nemáme, lebo nám to nestojí za tú cenu, že potom dva týždne robíme každý deň o hodinu dlhšie – no každý deň je potom pobabraný.“
Aj iná predavačka tvrdí, že si musia polovicu sviatkov nadrobiť a majú zaplatených tiež len polovicu sviatkov, ale že to je dané dohodnutou kolektívnou zmluvou, a s tým nič neurobia.
Ďalšia pracovníčka hovorí: „Máme krátky a dlhý týždeň. Tie hodiny nám rozratúvajú na rôzne dni tak, aby sedel počet hodín. Tým pádom prichádzame aj o príplatky za soboty a nedele.“
Stručná reakcia Tesca
Aby sme sa dozvedeli aj názor druhej strany, ako vidí tento problém zamestnávateľ, oslovili sme mailom príslušné oddelenie spoločnosti Tesco. Ich odpoveď bola veľmi stručná:
Dobrý deň,
posielam Vám vyjadrenie. Spoločnosť Tesco je zodpovedný zamestnávateľ, ktorý vždy postupuje v súlade so Zákonníkom práce a na základe dohody s odborovými organizáciami.
S pozdravom
Lucia Poláčeková, PR manažérka pre Tesco SR
A pod tým bolo ešte drobným písmom uvedené, že toto je dôverný email a názory v ňom „odrážaju zámer odosielateľa, nemusia však odrážať názory spoločnosti TESCO STORES SR, a.s.“
Stanovisko Odborového zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu
Obrátili sme sa preto na pani Boženu Peráčekovú z Odborového zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu, pod ktorý patria aj zamestnanci spoločnosti Tesco.
Môžete nám vysvetliť ako to teda je s nadrábaním sviatkov zamestnancami v spoločnosti Tesco?
Pracovníci spoločnosti Tesco, ktorí pracujú v obchode a majú striedavú pracovnú dobu prispôsobenú otváracím hodinám, majú v kolektívnej zmluve dohodnuté podmienky tak, že väčšiu časť sviatkov majú preplatenú a uznanú ako sviatok.
Dôvod nepreplatenia všetkých sviatkov je ten, že u zamestnancov v iných sférach, ktorí pracujú len cez pracovné dni, sviatok pripadne raz na pracovný deň a inokedy na sobotu alebo nedeľu, a v takom prípade tiež nie je preplácaný ani zahrnutý do fondu pracovného času. U zamestnancov Tesco so striedavými zmenami raz na sviatok pripadne voľný deň jednému, inokedy druhému zamestnancovi, preto kolektívna zmluva toto ošetrila paušálne.
Myslíte, že šumy okolo náhrady sviatkov vznikli len v dôsledku zlej komunikácie medzi firmou a zamestnancami?
Je to možné. Neviem čo sa deje v konkrétnych prevádzkach, nemôžem sa zaručiť, či tam všetko beží tak ako má, ale je tu tá možnosť, že nespokojnosť ľudí vznikla iba v dôsledku toho, že zo strany zamestnávateľa nemuselo byť pomerne zložité riešenie tejto otázky zamestnancom dostatočne vysvetlené.
Hovorí sa, že čím väčšia firma, tým je ťažšie nájsť s ňou obojstranne prijateľnú dohodu, lebo čím viac poschodí je nad manažérmi, ktorí majú dohodu uzatvoriť, tým viac sa od nich očakáva, že požiadavkám ľudí neustúpia. Máte aj vy takú skúsenosť?
Žiaľ, väčšinou áno. Môžem povedať, že väčšinou je tam niekto zo zahraničia, komu je úplne jedno, čo sa na Slovensku deje. Oni sa snažia tlačiť dovtedy, kým sa to dá, až kým to naozaj už nie je také vypuklé, že hrozí škandál. My si myslíme, že niekedy naozaj nie je dobré, keď do fungovania firiem na Slovensku až toľko hovorí zahraničie.“
Tesco nie je v rámci Európy príliš rozšírené, okrem Veľkej Británie a Francúzska je už iba v Maďarsku, Česku, Poľsku a u nás. Ako sa vám ako odborárom s nimi pracuje?
Na základe výpovedí ľudí sa dá povedať, že to asi naozaj nie je ten úplne najlepší zamestnávateľ. Na druhej strane, nemôžem povedať, že by sa nesnažili. Sociálny dialóg v tejto spoločnosti je na dobrej úrovni. Lenže ono to je tak, ako raz povedal jeden dôležitý človek z republikovej únie zamestnávateľov, keď sa ho pýtali, dokedy sa budú snažiť tlačiť tie mzdy tak nízko. On odpovedal, že dokedy sa to bude dať.
Tieto veľké spoločnosti veľmi dobre vedia, že by mohli ľudí lepšie zaplatiť. Lenže našinec nie je taký priebojný ako je ich zamestnanec v iných krajinách a keď má bojovať za svoje práva a za zvýšenie miezd, je trošku bojazlivý. Tieto reťazce by naozaj mohli platiť viac – všade – ale musel by ich do toho niekto dotlačiť. Lenže prečo by to robili, keď nemusia?“
A prečo ich teda do toho nikto nedotlačí? Prečo to neurobia odborári?
Nie je to také jednoduché. Treba chápať aj pozíciu tej predavačky, napríklad niekde na východe, ktorá sa bojí o svoje miesto. Ona si povie, lepší vrabec v hrsti, než holub na streche – ja budem radšej robiť aj za menej peňazí, len aby som mala prácu. Takže ťažké je tlačiť ich k tomu, aby sami bojovali. Niekedy sme dokonca paradoxne aj my, odborový zväz, proti zamestnancom, lebo chceme pre nich lepšie a oni sami to nechcú, lebo chcú mať pokoj a chcú mať aspoň aké-také istoty.
Myslia si, že to, že ustúpia, niekto ocení? Že zamestnávateľ si ich bude vážiť, lebo budú za „tých dobrých“?
Áno. Ľudia nechápu, že takto to v prípade veľkých korporácií nefunguje. Aj preto treba o týchto veciach písať, ale s tým máme často problém. Napríklad minule sme oslovovali médiá ohľadne možnosti prezentovať náš názor na otváracie hodiny cez sviatky, ale skoro žiadne ich nechcelo publikovať, až tuším na dve médiá. Za týchto okolností je často problém tú našu pravdu dostať medzi ľudí.
Ivan Lehotský
.jpg)
