Sponzorom politického hnutia Progresívne Slovensko je i Rasťo Kulich zo spoločnosti Google. Môže byť vyhľadávač google v takom prípade na Slovensku objektívny

Bratislava 16. augusta 2017 (HSP/mediawatch.dog/Foto:TASR/AP-Marcio Jose Sanchez)

V decembri 2016 portál mediawatch.dog ako prvý informoval, že za politickým hnutím Progresívne Slovensko sa skrývajú ľudia z denníka N a majiteľ denníka N, ale aj člen redakčnej rady denníka N Michal Meško, ktorý je zároveň majiteľom kníhkupectva Martinus.sk a na vznik politického hnutia prispel sumou 28 tisíc eur. Predvčerom tento portál priniesol informáciu, že sponzorom politického hnutia je i country manager spoločnosti Google Rasťo Kulich, ktorý strane Progresívne Slovensko prispel finančnou čiastkou 12 tisíc eur

Majiteľ „nezávislého“ denníka N má zjavne politické záujmy, ak sa rozhodol okrem vzniku denníka N sumou 1,2 miliónov eur podporiť aj vznik politického hnutia Progresívne Slovensko, píše ďalej mediawatch.

Na Slovensku pritom už nežije, zdržuje sa dlhodobo v USA. Nové politické hnutie finančne podporil aj člen redakčnej rady denníka N Michal Meško, majiteľ kníhkupectiev Martinus.sk/Foxford a medzi zakladajúcimi členmi politického hnutia je i Zora Jaurová, ktorá je zároveň členkou redakčnej rady denníka N a Michal Truban zo spoločnosti WebSupport, ktorý prispel tiež sumou 28 tisíc eur.

Anton Zajac je majiteľom denníka a členom predstavenstva spoločnosti Denník N, a.s. spolu s majiteľmi Lukášom Filom, riaditeľom vydavateľstva a Tomášom Bellom, zástupcom šéfredaktora denníka N.

Anton Zajac je zároveň i spolumajiteľ softvérovej spoločnosti ESET, a žije dlhodobo v USA, tak ako i ďalší zo zakladateľov hnutia Michal Truban z WebSupport.

Spoločne so spolumajiteľmi ESET Anton Zajac prispel na rozbeh denníka N nenávratnou pôžičkou vo výške 1,2 miliónov eur, zároveň je i zakladateľom politického hnutia Progresívne Slovensko.

My sa však v tejto súvislosti pristavme pri otázke, či najpoužívanejší vyhľadávač Google môže zostať pri vyhľadávaní politických tém neovplyvnený, ak jeho country manager aktívne preferuje jednú politickú stranu a či takáto podpora nemá vplyv na celý politický priestor Slovenska.

Vyhľadávače a sociálne siete dnes plnia úplne iné funkcie ako to bolo na začiatku internetu. V tomto segmente došlo k monopolizácií a na Slovensku tak má zásadný význam iba jeden vyhľadávač – práve Google a jedna sociálna sieť – Facebook.

Používatelia dlho nevnímali, že tieto siete môžu kvôli nejakým záujmom isté veci preferovať a iné potláčať, bez toho, aby si to používatelia mohli všimnúť. Vnímali ich viacmenej ako objektívne nástroje pri práci či zábave na internete. K zmene došlo v súvislosti s bojom proti extrémizmu, keď sa odrazu ukázalo, že sociálne siete môžu mazať, blokovať, nezobrazovať, vyhľadávače nevyhľadať, zobraziť vo výsledkoch vyhľadávania nižšie atď.

K týmto zásahom dochádzalo zo strany vlastníkov a manažérov pravdepodobne celý čas, len to nebolo na očiach. Dnes, keď sa takýchto zásahov dožadujú vlády, aby potlačili niektoré pre ne nepohodlné názory alebo politické snahy, táto schopnosť ovplyvňovania vyplávala na povrch.

Sú preto namieste otázky ako ďalej s týmito internetovými nástrojmi, ktoré zo svojej podstaty súkromného vlastníctva nemusia byť objektívne, ktoré, ako sa dnes ukazuje, nedokážu odolať politickým tlakom, prípadne rovno robia svoju politiku.

Takéto počínanie má totiž zásadný vplyv na vývoj spoločnosti, keď tieto internetové nástroje môžu preferovať alebo potláčať isté filozoficko-spoločenské názory, presadzovať rôzne ideológie ako napríklad gender ideológiu, alebo eutanáziu bez akejkoľvek zodpovednosti pred spoločnosťou. Môžu rovnako bez akéhokoľvek mandátu zasahovať do politického vývoja, preferovať alebo potláčať jednotlivých kandidátov a podobne.

Keďže už dnes sa ukazuje, že pri zoštátnení týchto nástrojov, by boli automaticky zneužité aktuálnou vládou a asi by ani nebolo možné vytvoriť mechanizmus, ktorý by tomu zabránil, je potrebné hľadať iné riešenia. Jedným z takýchto riešení by mohla byť nútená demonopilizácia týchto nástrojov, keď by ani jednej sociálnej sieti, či vyhľadávaču nebolo umožnené dosiahnuť väčší ako predom stanovený percentuálne vyjadrený podiel na trhu. Tak by bolo možné znovu dosiahnuť potrebnú mieru objektivity a nezaujatosti a zároveň navrátiť týmto internetovým nástrojom ich pôvodnú funkciu bez možnosti ovplyvňovať veci, pre ktoré je potrebný mandát spoločnosti, ktorý vlastníci týchto internetových nástrojov nemajú.