Bratislava 20. marca (TASR/HSP)
Od roku 2006 si každoročne 21. marca pripomíname Svetový deň Downovho syndrómu
V piatok 21. marca si spoločnosť pripomenie Svetový deň Downovho syndrómu. Na Slovensku sa vlani podľa informácií Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) narodilo 45 detí s týmto syndrómom. V roku 2012 aj 2011 to bolo 44 detí.
“Od roku 2006 si každoročne 21. marca pripomíname Svetový deň Downovho syndrómu. Tento dátum je symbolicky odvodený z číslic 3 a 21, keďže u ľudí s Downovým syndrómom sa chromozóm číslo 21 alebo jeho časť vyskytuje v každej bunke miesto dvoj- až trojnásobne (trizómia 21. chromozómu),” hovorí Peter Bubla z NCZI.
Centrum zdravotníckych informácií zbiera a spracúva údaje o deťoch s týmto syndrómom v rámci Národného registra pacientov s vrodenou vývojovou chybou. V rokoch 2001 až 2013 sa počet detí narodených detí s Downovým syndrómom pohyboval od 32 v roku 2007 do 67 v roku 2003. “Uvedené čísla zahŕňajú len živonarodené deti, bez počtu vykonaných umelých prerušení tehotenstiev pre zistený Downov syndróm,” upozornil Bubla.
Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na 1000 až 1100 živonarodených detí na celom svete pripadá jedno narodené dieťa s Downovým syndrómom. Publikované analýzy poukazujú na súvislosť medzi pravdepodobnosťou výskytu Downovho syndrómu a vyšším vekom matky. “Štatistiky pravdepodobnosti sa líšia od zdroja, ale možno odhadovať, že kým u žien mladších než 20 rokov je pravdepodobnosť narodenia dieťaťa s Downovým syndrómom 1:1500, u 32-ročných žien je to 1:270 a u 40-ročných žien 1:80,” spresnil hovorca NCZI.
Podľa WHO až 80 percent ľudí s Downovým syndrómom má vrodenú srdcovú chybu a 60-80 percent má sluchové postihnutie. Vývoj detí s týmto syndrómom prebieha celkovo spomalene. Znateľné je to pri vývoji reči aj pri vývoji motoriky. Na začiatku 20. storočia sa očakávalo, že ľudia s Downovým syndrómom budú žiť menej ako 10 rokov. Dnes sa až okolo 80 percent dospelých s Downovým syndrómom dožije 50 a viac rokov. “Ľudia s Downovým syndrómom môžu dosiahnuť optimálnu kvalitu života vďaka komplexnej zdravotnej, ale najmä rodičovskej starostlivosti, kvalitnému zdravotnému poradenstvu a komunitným podporným systémom, ako sú napríklad špeciálne školy,” hovorí Bubla. To im uľahčí začlenenie sa do spoločnosti a naplnenie ich osobného potenciálu.
mž