Berlín 20. apríla 2023 (HSP/rmx.news/Foto:TASR/AP-Laura Rauch)
Nemecká vláda a americký výrobca čipov Intel chcú partnerstvo podľa vlastných podmienok, informuje REMIX News
Americký výrobca čipov Intel odložil svoju obrovskú investíciu v blízkosti Magdeburgu a uviedol, že ak Nemecko neposkytne väčšiu podporu, prehodnotí svoje plány. Berlín chce za podporu projektu zaplatiť, ale na oplátku očakáva ešte viac investícií.
Intel predtým plánoval investovať 17 miliárd eur do výstavby najväčšieho závodu na výrobu čipov v EÚ pri Magdeburgu. Na jar minulého roka to osobne oznámil nemecký kancelár Olaf Scholz a dodal, že táto investícia bude míľnikom pri obnove oslabených dodávateľských reťazcov a stane sa baštou európskej výroby čipov. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová už kancelára odvážne predbehla a uviedla, že investícia spoločnosti Intel pomôže EÚ do roku 2030 zabezpečiť 20 % celosvetovej výroby polovodičov.
Dohoda zatiaľ na ľade
Výstavba sa mala začať na jar tohto roku a bola limitovaná: Pôvodná myšlienka spočívala v spustení šiestich tovární v celej Európe v celkovej hodnote 80 miliárd eur. Potom sa celý projekt zastavil. Intel mal na prvú investíciu rozpočet 17 miliárd eur a Nemecko by do nej vložilo tiež 6,8 miliardy eur, ale keď sa dohoda dohodla, nehovorilo sa o strašných cenách energií, inflácii a dlhotrvajúcej vojne na Ukrajine.
Tieto negatívne faktory sú však také silné, že podľa výpočtov spoločnosti Intel by sa len počiatočné náklady za prvý polrok zvýšili približne o 3 miliardy EUR. Spoločnosť preto v decembri minulého roka oznámila, že dočasne odloží investície, ale bude naďalej sledovať vývoj na európskom trhu a v ekonomike.
V skutočnosti sa stalo to, že Intel na príklade Bidenovho protekcionistického zákona, ktorý dotuje americkú výrobu a priemysel stovkami miliárd, nenápadne naznačil Nemecku, že ak by bol Berlín rovnako štedrý na peniaze ako USA, možno by bol ochotný rýchlejšie a konštruktívnejšie uvažovať o európskom trhu.
Zúfalá situácia viedla Berlín k niekoľkomesačným úvahám o vlastných rozpočtových zásadách, ktoré už boli spochybnené gigantickými pôžičkami, ktoré si vzal na prekonanie energetickej krízy. Nakoniec sa Intel unavil z čakania a vo februári sa opäť obrátil na politikov, tentoraz s konkrétnou myšlienkou: do očakávanej dotácie započítal predpokladanú počiatočnú stratu 3,2 miliardy eur, a preto očakával celkový príspevok Nemecka vo výške 10 miliárd eur.
Berlín diplomaticky mlčí, ale v zákulisí sa začali rokovania s cieľom vyriešiť to, čo kabinety ministra hospodárstva jemne nazvali “rozpočtovou medzerou projektu”. Podľa správ nemecká vláda poskytne požadovaných 10 miliárd eur. Na financovanie z verejných zdrojov v takejto výške je potrebný súhlas Bruselu, ktorý však bude udelený okamžite, keďže v hre sú európske záujmy presahujúce hranice Nemecka. Bude však udelený len pod podmienkou, že aj Intel bude viac investovať a zvýši svoj plánovaný rozpočet.
Inými slovami, dohoda bude spočívať v tom, že sa obe strany stretnú na polceste.
15.0°C
Utorok 
15.1°C
15.7°C
Štvrtok 
9.9°C
.jpg)
.JPG)
