Washington 24. augusta (TASR) – Tisíce ľudí zišli sa dnes na priestranstve medzi pamätníkmi prezidentov Georgea Washingtona a Abrahama Lincolna vo Washingtone, aby si pripomenuli pochod za ľudské práva, na ktorého čele pred 50 rokmi stál Martin Luther King Jr.
Dnešné podujatie bolo len neoficiálne, pretože oficiálne si Spojené štáty budú túto významnú udalosť svojich dejín pripomínať v stredu 28. augusta. Americkým občanom sa vtedy prihovorí aj prezident Barack Obama – prvý politik tmavej pleti v úrade prezidenta USA.
"King predvídal nejakého Obamu už pred 50 rokmi. Svet stojí na tých, čo snívajú, a ich sny menia realitu. A to, čo teraz musíme urobiť, je znova dať našim mladým ľuďom sny," uviedol dnes v prejave ľudskoprávny aktivista Al Sharpton.
Zhromaždeným sa dnes prihovoril aj posledný žijúci rečník, ktorý vystúpil na pochode v roku 1963. V súčasnosti 73-ročný kongresman John Lewis zdôraznil, že farba pleti či pôvod nie sú dôležité. Pripomenul, že "sme jeden národ, jedna rodina, jeden dom". Vyzval prítomných, aby sa viac angažovali za to, "čím by Amerika mohla byť".
Na čele zhromaždenia bol okrem Lewisa, ktorý bol pred 50 rokmi najmladším zo skupiny rečníkov, aj syn zavraždeného černošského vodcu Martin Luther King III., ako aj rodičia vlani zavraždeného tínedžera afroamerického pôvodu Trayvona Martina i členka Kongresu Nancy Pelosiová, ktorá je líderkou demokratickej menšiny v Snemovni reprezentantov.
Napriek veľkým úspechom v oblasti politických práv či vo vzdelávaní, takmer polovica respondentov inštitútu Pew Research Center vo Washingtone sa v nedávnom prieskume vyjadrila, že ešte treba urobiť veľa pre dosiahnutie takého stavu spoločnosti, o akom sníval Martin Luther King.
King bol jedným zo šiestich organizátorov pochodu z roku 1963 a bol na čele asi 250.000 ľudí, ktorí sa vtedy vydali k Lincolnovmu pamätníku. Práve na jeho schodoch King predniesol zásadnú reč, ktorá sa preslávila vetou: "I have a dream". Nosnou myšlienkou prejavu bolo volanie po rovnosti rás a konci diskriminácie. Kingov prejav počas Pochodu na Washington za prácu a slobodu sa stal významným medzníkom pre americké hnutie za občianske práva.