Spojené štáty predstavili v pondelok plán „ekonomického udusenia“ Iránu, ktorým chcú ďalej izolovať Teherán a prinútiť krajiny na celom svete, aby prerušili hospodárske väzby s islamskou republikou. Americký minister financií Scott Bessent zároveň varoval, že štáty, ktoré sa k novej sankčnej kampani nepripoja, budú znášať dôsledky a „zdieľať“ iránsku izoláciu. „Naším cieľom je na celom svete prerušiť každé ekonomické životné spojenie, ktoré udržiava pri živote tento tyranský režim, až kým Teherán nezostane osamotený,“ povedal Bessent novinárom. Washington rozširuje hrozbu sekundárnych sankcií takmer šesť mesiacov po začiatku vojny proti Iránu, ktorá sa dostala do patovej situácie. Mierové rokovania uviazli a Teherán naďalej blokuje väčšinu dopravy cez strategicky dôležitý Hormuzský prieliv. Prezident Donald Trump podľa Bessenta telefonuje svetovým lídrom a žiada ich, aby ukončili hospodárske vzťahy s Iránom. „Budeme brať na zodpovednosť každého. Ide o ekonomické dusenie tohto režimu,“ zdôraznil šéf amerického ministerstva financií. Nové opatrenia sa majú týkať iránskych digitálnych aktív, technologického sektora, zlata, letectva a námornej dopravy. Ministerstvo financií zároveň uvalilo sankcie na 60 osôb, spoločností a plavidiel, ktoré podľa Washingtonu pomáhajú Iránu získavať príjmy z predaja ropy, obstarávať zbrane alebo vykonávať kybernetické operácie. Sankcie zasiahli subjekty v Spojených arabských emirátoch, Hongkongu, Číne, Singapure aj Európe. Bessent pohrozil, že každý subjekt, ktorý pomáha Iránu pri praní peňazí, bude „odstránený z dolárového systému USA“. Na otázku, či by sankcie mohli zasiahnuť aj čínske banky, odpovedal, že „nikto nie je mimo dosahu amerických sankcií“. Teherán však hrozby odmietol. Iránsky minister hospodárstva Alí Madanízáde uviedol, že vláda je na nové opatrenia pripravená a má dvojročný plán na zvládnutie ich dôsledkov. „Na tieto plány čakáme už dlho a vláda bola aj je pripravená,“ povedal. Irán čelí medzinárodným sankciám celé desaťročia a na ich obchádzanie využíva zložité medzinárodné finančné siete. Pred vojnou vyvážal denne milióny barelov ropy, najmä do Číny. Americká námorná blokáda však podľa údajov monitorovacej spoločnosti Kpler znížila iránsky vývoz ropy cez Hormuzský prieliv z predvojnových dvoch miliónov na približne 400-tisíc barelov denne v polovici augusta. Šéf Pentagónu Pete Hegseth zároveň zdôraznil, že presun dôrazu na ekonomický tlak neznamená vylúčenie ďalších vojenských úderov. Napätie potvrdil aj pondelňajší incident pri pobreží Ománu, kde neznámy projektil poškodil ropný tanker. Obeťami sa incident neskončil. Do diplomatického úsilia sa medzitým zapojil pakistanský náčelník generálneho štábu Asim Munír, ktorý v pondelok navštívil Teherán a rokoval s iránskym prezidentom, hlavným vyjednávačom a šéfom najvyššieho bezpečnostného orgánu krajiny. V utorok má do Iránu pricestovať aj ománsky minister zahraničných vecí v snahe dosiahnuť dohodu o regulácii plavby cez Hormuzský prieliv

„Naším cieľom je na celom svete prerušiť každé ekonomické životné spojenie, ktoré udržiava pri živote tento tyranský režim, až kým Teherán nezostane osamotený,“ povedal Bessent novinárom.

Washington rozširuje hrozbu sekundárnych sankcií takmer šesť mesiacov po začiatku vojny proti Iránu, ktorá sa dostala do patovej situácie. Mierové rokovania uviazli a Teherán naďalej blokuje väčšinu dopravy cez strategicky dôležitý Hormuzský prieliv. Prezident Donald Trump podľa Bessenta telefonuje svetovým lídrom a žiada ich, aby ukončili hospodárske vzťahy s Iránom.

„Budeme brať na zodpovednosť každého. Ide o ekonomické dusenie tohto režimu,“ zdôraznil šéf amerického ministerstva financií.

Nové opatrenia sa majú týkať iránskych digitálnych aktív, technologického sektora, zlata, letectva a námornej dopravy. Ministerstvo financií zároveň uvalilo sankcie na 60 osôb, spoločností a plavidiel, ktoré podľa Washingtonu pomáhajú Iránu získavať príjmy z predaja ropy, obstarávať zbrane alebo vykonávať kybernetické operácie. Sankcie zasiahli subjekty v Spojených arabských emirátoch, Hongkongu, Číne, Singapure aj Európe.

Bessent pohrozil, že každý subjekt, ktorý pomáha Iránu pri praní peňazí, bude „odstránený z dolárového systému USA“. Na otázku, či by sankcie mohli zasiahnuť aj čínske banky, odpovedal, že „nikto nie je mimo dosahu amerických sankcií“.

Teherán však hrozby odmietol. Iránsky minister hospodárstva Alí Madanízáde uviedol, že vláda je na nové opatrenia pripravená a má dvojročný plán na zvládnutie ich dôsledkov. „Na tieto plány čakáme už dlho a vláda bola aj je pripravená,“ povedal.

Irán čelí medzinárodným sankciám celé desaťročia a na ich obchádzanie využíva zložité medzinárodné finančné siete. Pred vojnou vyvážal denne milióny barelov ropy, najmä do Číny. Americká námorná blokáda však podľa údajov monitorovacej spoločnosti Kpler znížila iránsky vývoz ropy cez Hormuzský prieliv z predvojnových dvoch miliónov na približne 400-tisíc barelov denne v polovici augusta.

Šéf Pentagónu Pete Hegseth zároveň zdôraznil, že presun dôrazu na ekonomický tlak neznamená vylúčenie ďalších vojenských úderov. Napätie potvrdil aj pondelňajší incident pri pobreží Ománu, kde neznámy projektil poškodil ropný tanker. Obeťami sa incident neskončil.

Do diplomatického úsilia sa medzitým zapojil pakistanský náčelník generálneho štábu Asim Munír, ktorý v pondelok navštívil Teherán a rokoval s iránskym prezidentom, hlavným vyjednávačom a šéfom najvyššieho bezpečnostného orgánu krajiny. V utorok má do Iránu pricestovať aj ománsky minister zahraničných vecí v snahe dosiahnuť dohodu o regulácii plavby cez Hormuzský prieliv.