Odborník na dejiny strednej Európy na Parížskej univerzite v apríli tohto roku vo Francúzskom inštitúte v Bratislave vo svojej prednáške ďalej zdôraznil, že počas SNP na území Slovenska bojovalo 200 občanov Francúzska. Väčšinu z nich tvorili utečenci, ktorým sa podarilo utiecť z nemeckých zajateckých táborov v Nemecku. Na Slovensko sa dostali najmä cez Rakúsko, niekoľkí cez Maďarsko. Po príchode na Slovensko sa skontaktovali so slovenskými partizánmi a rozhodli sa po ich boku vstúpiť do bojov. 

Francúzski partizáni sa do bojovej činnosti zapojili v predvečer oficiálneho začiatku SNP, teda pred 29. augustom, v severozápadnej časti krajiny pri obci Strečno. Daná oblasť sa vyznačuje osobitými prírodnými danosťami. V istom zmysle ide o kaňon, vstup do ktorého mali Francúzi chrániť. Bránili prístupovú cestu na Banskú Bystricu, ktorá sa mala stať stredom Povstania. Francúzom sa počas štyroch dôležitých dní (od 31. augusta 1944 do 3. septembra 1944) podarilo ľahkými zbraňami, puškami, samopalmi a guľometmi, ktoré dostali od Sovietov, blokovať postup kolóny nemeckých vojakov (Wehrmachtu). Podarilo sa im zastaviť kolónu tankov, niekoľko z nich zničili a spomalili postup nemeckej armády. To je niekoľkými slovami povedaná účasť Francúzov v SNP, sumarizoval Alain Soubigou.

Z 200 francúzskych občanov v bojoch zahynulo 56, pochovaní sú lokalite Strečna, kde majú pamätník. Na otázku TASR, ako sa s ľahkou výzbrojou podarilo Francúzom na taký čas zadržať nemeckých vojakov, docent Parížskej univerzity konštatoval, že medzi nimi už boli pripravení vojaci a dokonca aj dôstojníci. Z nich vynikal najmä poručík Georges Barazer de Lannurien, ktorý mal v čase Povstania 29 rokov. Pochádzal z nižšej šľachty a bol absolventom vojenskej Akadémie Saint-Cyr. Teda prvou charakteristikou úspešnej činnosti bol počet vojakov, ktorým sa podaril útek z nemeckých táborov a ich príchod na slovenské územie. Druhou rovnako dôležitou skutočnosťou, okrem vojenských schopností, disciplíny, spôsobilosti ovládať zbrane, bolo ich nadšenie. Ich ohromnú vôľu podporovala podpora slovenského obyvateľstva. “To je niečo, čo tí, čo prežili, aj po niekoľkých desaťročiach stále opakujú vo svojich svedectvách – nič by sme neboli dokázali, keby nebolo podpory slovenského obyvateľstva,” povedal Soubigou. 

So Slovákmi, partizánmi sa tu Francúzi dorozumievali pomocou učiteľov francúzštiny, ktorí zabezpečovali spojenie a slúžili ako prekladatelia. “Teda veľa vecí sa podarilo vykonať vďaka niekoľkým odvážnym ľuďom. Vojaci, ktorí nemali prekladateľa, sa s miestnym obyvateľstvom dorozumievali rukami, posunkami. Na druhej strane, aj jednoduchí vidiečania, roľníci si spomenuli na pár francúzskych slov a používali ich v styku s francúzskymi partizánmi. Dokonca minimálne raz zanôtili aj francúzsku hymnu La Marseillaise. Vidíme, že pri ochote z oboch strán a v kritickej, naliehavej situácii, je možné nájsť spoločnú reč a dohovoriť sa,” zdôraznil Soubigou. 

Podľa neho je SNP veľkým ziskom pre Slovensko. “Zdá sa mi, že Slováci do dnešných dní to ešte nemajú vo svojej mysli upevnené. Asi v tom zohralo svoju úlohu  40 rokov socialistického zriadenia. Pritom to (SNP – pozn. TASR) nie je nič zanedbateľné. Slovenský národ Povstaním ukázal, že je mladý a pre ďalšie storočia  (SNP) bude rozhodujúcim faktom pre slovenské národné povedomie,” vyzdvihol francúzsky historik. 

Ako ďalej konštatoval, rok 2014 je osobitý, keďže slávime 70. výročie SNP. Počet partizánov, ktorí počas SNP bojovali, a ich úctyhodných dobových účastníkov sa znižuje. “Prirodzene, prajeme im dlhý život, ale dátum 80. výročia SNP je veľmi vzdialený a obávam sa, že pri 80. výročí SNP priamych účastníkov bude ešte menej. A to nehovorím o 100. výročí Povstania. Je teda najvyšší čas stretávať sa s bývalými bojovníkmi, hovoriť s nimi, zaznamenávať ich svedectvá a spomienky. Žijeme v čase prechodu od pamäti k dejinám. Tento prechod je veľmi chúlostivý, týka sa to aj SNP. Poslední priami účastníci Povstania pomaličky jeden po druhom odchádzajú.  Môžu nám zanechať poznanie, ktoré budú mať historici za úlohu triediť, spracovať a zaradiť do kníh. Tie zostanú, budú tvoriť súčasť histórie a formovať národné povedomie,” vyzdvihol. A aké je to ponaučenie, ktoré nám zanecháva pamäť potom história, odovzdaná partizánmi SNP z rokov 1944-1945? “Podľa mňa sa dá zhrnúť do dvoch-troch bodov. Je to rozhodné nie, ktoré povedala časť slovenského obyvateľstva nacistickému režimu. Väčšina slovenských povstalcov neboli profesionálni vojaci, ale ľudia, ktorí sa živili poľnohospodárskou činnosťou, remeslami a podobne. V rozhodujúcej chvíli sa však chopili zbrane. Poučenie je v tom, že pre mier aj pre demokraciu treba v konkrétnej situácii zobrať do ruky zbraň. To je niečo, čo bude potrebné aj budúcim generáciám vedieť povedať o Povstaní,” povedal.

Odborník na dejiny krajín strednej Európy Alain Soubigou koncom apríla tohto roku pricestoval do metropoly Slovenska v rámci štvortýždňového prednáškového turnée. Počas neho navštívil postupne Prahu a Olomouc v Českej  republike, metropolu Slovenska, v ktorej vystúpil s troma prednáškami, a Záhreb v Chrovátsku. Prednáška vo Francúzskom inštitúte v Bratislave mala názov Francúzska účasť v Slovenskom národnom povstaní a uskutočnila sa 29. apríla tohto roku.

jf