Môj profil 
Predplatné
MŽP podľa neho spravilo v tomto volebnom období množstvo systémových zmien, z ktorých niektoré mali byť zavedené už pred dvadsiatimi rokmi. Sólymos tvrdí, že hoci Slovensko urobilo v oblasti ochrany životného prostredia významný posun, stále má čo dobiehať.
Sólymosov začiatok na MŽP bol hektický, pretože po nástupe do úradu začala Slovenská republika predsedať Rade Európskej únie (EÚ). „Keď som nastúpil do úradu, ihneď nás čakalo predsedníctvo. Nemal som čas si pozrieť ani buzolu. Rezort životného prostredia mal po ministerstve zahraničných vecí druhú najrozsiahlejšiu agendu. Nevedeli sme, kde nám hlava stojí,“ spomína si na začiatky v pozícii ministra Sólymos. S organizáciou predsedníctva pomáhali ľudia, ktorých si MŽP neskôr vybralo ako svojich budúcich zamestnancov a ponúklo im prácu. „Podarilo sa nám získať ľudí, ktorí pomáhali organizovať určité úseky predsedníctva. Mladých, dravých, rozhľadených a jazykovo dobre vybavených. Problematika životného prostredia je globálny problém. Preto sme potrebovali takýchto ľudí,“ ozrejmil minister.
Za svoje najväčšie úspechy považuje presadenie zálohovania plastových PET fliaš a plechoviek, zmeny v odpadovom hospodárstve, uzákonenie Lex Žitný ostrov na ochranu podzemnej vody či vznik environmentálnej polície. Zachrániť sa mu podarilo aj prales v Poloninách, ktorému hrozil výmaz zo zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Najviac ho mrzí neúspešný pokus o dokončenie zonácie Vysokých Tatier. „ Zonáciu Vysokých Tatier sme mali celkom úspešne rozbehnutú. Osobne som sa pred dvomi rokmi stretol s majiteľmi pozemkov a urbariátov. Diskutoval som s nimi o ich predstavách a o tom, čo im môže poskytnúť štát. Keď sme konečne dospeli k dohode a boli pripravení celú záležitosť dokončiť, zmenili svoje požiadavky,“ ozrejmil Sólymos.
Slovensko sa v roku 2018 vyhlo žalobe zo strany Európskej komisie (EK) za znečistené ovzdušie. Pôvodne bolo na zozname desiatich krajín, ktoré chcela EK žalovať za nedostatočné opatrenia v oblasti ochrany čistoty ovzdušia. Situáciu pomohli zvrátiť nová legislatíva, projekt na výmenu kotlov na tuhé palivá za plynové kotle v hodnote 35 miliónov eur a ďalšie kroky.
Podľa aktuálnych volebných preferencií by sa strana Most–Híd nedostala do parlamentu, čo by znamenalo, že post ministra životného prostredia by po voľbách získal iný politický subjekt. Sólymos nepripúšťa scenár, že by sa Most–Híd do NR SR nedostal. „No nech si na ministerskú stoličku zasadne hocikto, bude mať čo robiť. Problematika životného prostredia je globálna a príroda a svet sa stále hýbu. Rozbehli sme veci, v ktorých treba pokračovať, či už ide o ochranu ovzdušia alebo odpadové hospodárstvo. Určite je potrebné spolupracovať s EÚ,“ dodal Sólymos.
Podľa decembrového prieskumu agentúry Focus by sa strana Most–Híd do parlamentu nedostala a dosiahla by 4,3 percentnú podporu voličov. Parlamentné voľby sú naplánované na sobotu 29. februára.
