Medzi body programu budú pravdepodobne patriť obranné plánovanie, ciele v oblasti výdavkov, rozdelenie bremena financovania armád členských štátov a podpora Ukrajiny. Samit bude pozostávať z formálneho stretnutia lídrov a paralelného fóra obranného priemyslu, teda firiem vojensko-priemyselného komplexu. Podľa portálu POLITICO sa očakáva, že spojenci NATO na budúci mesiac na samite aliancie v Ankare prisľúbia uzatvorenie nových zbrojných kontraktov v hodnote miliárd dolárov a zvýšenie výroby zbraní. Očakáva sa, že spojenci v spoločnom vyhlásení opätovne potvrdia svoj záväzok voči článku 5 o vzájomnej obrane a „prekvapivo“ opäť označia Rusko za dlhodobú hrozbu.

Predmetom diskusie bude zrejme aj kritika zo strany USA, že európski spojenci nepodporili Washington vo vojne proti Iránu. Zvlášť hrdý a suverénny španielsky postoj bude zrejme na pranieri. Generálny tajomník aliancie Mark Rutte chce, aby sa samit zameral predovšetkým na zvýšenie obrannej priemyselnej výroby, čiastočne preto, že hľadá zjednocujúcu tému, ktorá by mohla pomôcť prekryť vnútorné rozpory v NATO, ktoré zrejme budú rýchlo narastať s politickými zmenami v hlavných členských krajinách. Zameranie sa na zvýšenie zbrojnej výroby v rámci celej aliancie odzrkadľuje výzvu, ako prinútiť európsky priemysel, aby sa odklonil od výroby zbraní s vysokou pridanou hodnotou a preorientoval sa na rýchlu hromadnú výrobu.

Sľubné nové obranné dohody, z ktorých budú mať prospech najmä USA, však Ruttemu zároveň umožnia ponúknuť Trumpovi ekonomické argumenty v prospech NATO, ktoré by ho mohli osloviť. Minulý týždeň Rutte uviedol, že celkovo európski spojenci a Kanada vlani investovali do obrany o 139 miliárd dolárov viac ako v roku 2024, a to po tom, čo sa spojenci dohodli, že do roku 2035 budú na obranu vynakladať 3,5 percenta svojho HDP. V návrhu vyhlásenia sa spojenci NATO tiež majú zaviazať k vojenskej podpore Ukrajiny vo výške 70 miliárd eur a sľubujú sumu, ktorá bude na budúci rok prinajmenšom rovnaká. Na tomto finančnom záväzku sa USA pravdepodobne nezúčastnia, a rovnako premiér Fico sa vyjadril, že slovenská delegácia na samite nebude mať mandát na pripojenie sa krajiny k tejto iniciatíve. Podpora Ukrajiny bude pravdepodobne najspornejším bodom  vyhlásenia.

Témou vyhlásenia zrejme bude aj úsilie Európy prevziať väčšiu zodpovednosť za odstrašovanie Ruska a obranu kontinentu v čase, keď sa USA zameriavajú na iné priority. Minulý týždeň americký minister obrany Pete Hegseth oznámil šesťmesačné prehodnotenie americkej vojenskej prítomnosti v Európe s cieľom vyvinúť tlak na krajiny, aby zvýšili výdavky na obranu. To sa však môže pre USA nepríjemne zvrtnúť, keďže mnohé krajiny to môžu naopak privítať. Známy profesor Jeffrey Sachs, hovorí, a nie je pritom sám, že ak má krajina na svojom území americkú vojenskú základňu, nie je viac suverénnou krajinou a je de facto okupovaná.

Profesor uviedol, že s NATO-m už to vzdal a  provokatívne sa pýta, prečo by malo mať Nemecko alebo Japonsko, či mnohé ďalšie krajiny, na svojom území 80 rokov po vojne americké vojenské základne. Nie sú to slobodné a nezávislé krajiny. Ako príklad profesor uviedol hlasovanie v BR OSN po agresii USA a Izraela voči Iránu. Všetky krajiny s vojenskými základňami USA vazalsky označili Irán za agresora. Jednoducho nemohli povedať pravdu o krajine, ktorá ich okupuje. Profesor vyzdvihol suverénny postoj španielskeho premiéra Sanchéza, ktorý sa nebál postaviť impériu USA.

Plánované prehodnotenie prítomnosti USA v Európe pritom prišlo len niekoľko týždňov po tom, čo Washington oznámil svojim spojencom, že okamžite zníži prísun bojovej techniky, ako sú lietadlá, ponorky a drony, do fondu kapacít, z ktorých môže NATO čerpať v čase vojny. V návrhu vyhlásenia sa európski spojenci zaväzujú k väčšiemu zapojeniu do obrany kontinentu, pričom konkrétne uvádzajú investície do kapacít na diaľkové údery, systémov protivzdušnej obrany a dronov.

Schopnosti hlbokého úderu, teda rakety s dlhým doletom, ktoré dokážu zasiahnuť nepriateľa za frontovou líniou, sa stali predmetom sporu medzi USA a Európou. Kým Európania majú veľký záujem o rozvoj týchto schopností s cieľom zasahovať Rusko prostredníctvom Ukrajiny, Washington sa zdráha dovoliť im používať takéto zbrane. Pentagon nedávno odmietol poslať rakety Tomahawk do Nemecka s odôvodnením, že Moskva by tento krok mohla vnímať ako eskaláciu. Spojenci z NATO sa tiež snažia zmierniť ďalší kľúčový zdroj napätia medzi Európou a Washingtonom: vojnu v Iráne. Hoci USA podpísali predbežnú dohodu o ukončení konfliktu, európski predstavitelia sa obávajú, že pretrvávajúce problémy, ako napríklad opätovné otvorenie Hormuzského prielivu, by sa mohli stať ústredným bodom stretnutia v Ankare.

V kroku, ktorý bude pravdepodobne vnímaný ako olivová ratolesť pre Trumpa, napriek silným vnútorným rozporom ohľadom vojny, spojenci v návrhu vyhlásenia údajne podľa Politico vyzvú Irán, aby dodržiaval slobodu plavby v tejto kľúčovej obchodnej tepne. Pripomína to žiaľ známe slovenské príslovie „Zlodej kričí, chyťte zlodeja“, ktoré sa používa v situáciách, kedy sa skutočný vinník snaží odviesť pozornosť od vlastných prehreškov. Text vyhlásenia by tiež mal konštatovať, že Irán by nikdy nemal získať jadrovú zbraň, k čomu sa však Irán zaviazal už v roku 2015 v Dohode JCPOA (Spoločný komplexní akčný plán, po anglicky Joint Comprehensive Plan of Action) od ktorej Trump arogantne v roku 2018 odstúpil a zaviedol proti Iránu opätovné sankcie pričom vazalskí európski spojenci žiaľ nemali odvahu sa za jej ďalšie plnenie zasadiť.

Portál „Hovorí Európa“ sa zamýšľa nad tým, či NATO naozaj na samite v Ankare schváli balík vojenskej pomoci Ukrajine vo výške 70 miliárd eur a akú časť zo sľúbených prostriedkov budú tvoriť už skôr dohodnuté úverové prostriedky Európskej únie. A ďalšou zásadnou otázkou je, kto to nakoniec všetko zaplatí: európski daňoví poplatníci, zmrazené ruské aktíva alebo americký rozpočet? Táto téma bude jednou z hlavných bodov programu nadchádzajúceho samitu NATO. Aliancia má v úmysle potvrdiť záväzok vyčleňovať približne 70 miliárd eur ročne počas niekoľkých rokov. Informáciu o presnej sume predvčerom verejne potvrdil slovenský premiér Robert Fico.

„Záverečné vyhlásenie samitu môže obsahovať záväzok spojencov vyčleniť na vojenskú podporu Ukrajiny približne 70 miliárd eur ročne počas niekoľkých rokov,“ — uviedol premíér a dodal, že samotné Slovensko nebude na túto iniciatívu poskytovať finančné prostriedky. Navrhovaný mechanizmus financovania sa má skladať z dvoch častí. 30 miliárd eur sa plánuje vyčleniť z už dohodnutého dvojročného úveru Európskej únie pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur. Ďalších 40 miliárd eur by mali zabezpečiť nové bilaterálne záväzky jednotlivých členských štátov Severoatlantickej aliancie. Nejde teda výlučne o nové finančné prostriedky: značná časť balíka predstavuje opätovné potvrdenie už skôr schválených súm. Hlavným cieľom záverečného vyhlásenia je urobiť priamu bilaterálnu podporu Kyjeva zo strany spojencov ešte záväznejšou. Štáty musia zaručiť vyčlenenie prostriedkov nad rámec nedávno spusteného úveru EÚ.

Postoj Slovenska, ktoré sa spolu s Maďarskom a Českom odmietlo zúčastniť aj na pôžičke EÚ vo výške 90 miliárd, je zásadový a suverénny.  Vyhlásenie Roberta Fica zároveň jasne poukázalo na rozkol v rámci aliancie. Bratislava nemá v úmysle podieľať sa na financovaní tohto balíka, dodáva portál. Zároveň nemecký kancelár Friedrich Merz uviedol, že európski spojenci môžu Kyjevu poskytnúť „pevný finančný záväzok“, odmietol však prezradiť podrobnosti. Merzove slová signalizujú pripravenosť Berlína podporiť túto iniciatívu, konečné podmienky však zostávajú predmetom rokovaní. Kľúčovým nuansom tejto iniciatívy je skutočnosť, že rozhodnutie samitu NATO nemá záväznú právnu silu.

Prideľovanie konkrétnych finančných prostriedkov nebude schvaľované kolektívnym vyhlásením v Ankare, ale vládou každej jednotlivej krajiny. Podobné politické deklarácie sa často nezhodujú s následnými rozpočtovými postupmi členských štátov. Stačí si spomenúť na predchádzajúce samity aliancie, ktoré zaväzovali účastníkov zvýšiť vojenské výdavky najskôr na 2 % a následne na 5 % HDP. V praxi mnohé krajiny NATO doteraz nedosiahli ani prvý z týchto ukazovateľov. Osud dodatočných 40 miliárd eur teda nezávisí ani tak od slávnostného vyhlásenia v Ankare, ako skôr od ochoty národných vlád splniť svoje sľuby. Otázkou zostáva, ako môžu USA ovplyvniť celú iniciatívu.

Postoj Spojených štátov má pritom prvoradý význam. Od minulého roka Washington neposkytuje Ukrajine novú vojenskú pomoc, čo si prezident Donald Trump neprestajne pripisuje ako zásluhu. Návrh uznesenia samitu o záväzkoch vo výške 70 miliárd eur mnohí pozorovatelia vnímajú práve ako pokus ukrajinských orgánov a jastrabov z viacerých európskych krajín opäť zapojiť americkú stranu do financovania Kyjeva. Zatiaľ je reakcia šéfa Bieleho domu na túto iniciatívu nepredvídateľná a bez jasného signálu z Washingtonu hrozí, že celá konštrukcia zostane len na úrovni deklaratívneho charakteru.

Prečítajte si tiež:

• Trump opäť hrozí clami
• Americko-iránska dohoda je oficiálnou porážkou USA a Izraela, ktorý sa musí bezpodmienečne stiahnuť z Libanonu