Slovensko nie je v boji proti dronom úplne bezmocné. Efektívne chránená však podľa odborníka nie je zatiaľ žiadna krajina

„Máme vlastné spôsobilosti, ak ide o detekciu. Sú tu aj nové radary, ktoré s detekciou či identifikáciou dronov masívne pomáhajú,“ priblížil Ostatník s tým, že máme na Slovensku aj nejaké neutralizátory. Spomenul v tomto zmysle napríklad systém protivzdušnej obrany Mantis, teda systém krátkeho dosahu, ktorý by podľa neho vedel zničiť istý typ dronov. Samotná identifikácia toho, či ide vôbec o nebezpečný dron, je však podľa neho náročná.

V prípade, že by cez slovenské hranice preletel dron, tak je treba myslieť aj na to, že Slovensko je v Severoatlantickej aliancii. V rámci NATO totiž existuje integrovaný systém protivzdušnej obrany – NATINAMDS. „Čiže v nejakom hypotetickom scenári, keď na nás letí roj dronov a sme súčasťou aliancie, tak tá odpoveď bude pravdepodobne spoločná a koordinovaná,“ doplnil Ostatník. Bezpečnostný expert si zároveň nemyslí, že by akákoľvek krajina bola momentálne efektívne chránená proti plejáde dronových hrozieb, roju dronov či autonómnym dronom, ktoré majú napríklad v sebe integrovanú umelú inteligenciu. Ostatník si tak nemyslí, že dnes existuje krajina, ktorá by na toto bola pripravená. „Platí však, že naša ochrana nie je nulová. Bol by som nerád, keby sme si mysleli, že tu nič nie je,“ doplnil odborník.

Boj proti dronom je podľa neho zatiaľ najmä ekonomicky neefektívny. Prax z vojen podľa neho ukazuje, že na bojisku panuje asymetria, keď na jednej strane stojí pomerne lacný dron, ktorý stojí tisíce eur, maximálne pár desiatok tisíc, a na druhej strane stoja prvky obrany, ktoré stoja aj stovky tisíc či milióny eur. Upozornil, že lacné drony sú schopné zahltiť protivzdušnú obranu a vedia ju aj prekonať a zasiahnuť protivníka hlboko v jeho území. Túto spôsobilosť podľa neho predvádzajú na bojisku aj Ukrajinci, ktorí sa s dronmi dostali až do Moskvy. Asymetria, ktorú drony zaviedli na bojisku, je tak podľa experta na bezpečnosť veľmi zásadná.

Ak ide o krajiny ako Rumunsko či Poľsko, ktoré sa už potýkali s tým, že na ich územie preletel dron, tak tá obrana podľa vyzerá zatiaľ tak, že sa proti lacnému dronu vyšle zo zeme napríklad stíhačka F-16 alebo F-35, ktoré nesú nejaký druh rakiet. Upozornil, že už len letová hodina stíhačky je niekoľko tisíc eur či dolárov a vystrelenie rakety zo stíhačky na neutralizáciu a zneškodnenie dronu stojí ďalších niekoľko desiatok tisíc. Aj keď teda budú drony úspešne zničené, nastáva tu veľký nepomer, ak ide o cenu. „Na konci dňa síce zaspíme spokojní, že sme obránili vzdušný priestor, ale kým my sme mínus tri milióny eur, tak ten, kto dron poslal alebo sa mu zatúlal, je mínus pár desiatok tisíc eur,“ dodal Ostatník

Čísla teda podľa neho nesedia, a preto na trh prichádza množstvo rôznych riešení. Priblížil, že v hre je napríklad tzv. layering, čiže vrstvenie protivzdušnej obrany. „To znamená, že máte rôzne druhy detekčných systémov, zvukových, vizuálnych a podobne, radary a všetko možné na detekovanie. Potom máte rôzne druhy neutralizátorov, a teda tých vecí, ktoré vedia útočiace drony zneškodniť,“ priblížil Ostatník, ktorý v tomto zmysle spomenul aj uspôsobené palné zbrane, ktoré sú schopné neutralizovať drony. Ďalej sú to rôzne lasery, rušičky, ale aj takzvané interceptory – drony, ktoré ničia drony. Podľa odborníka tak už dnes existuje celý rad riešení. „Treba ich len mať, treba ich nakúpiť a efektívne integrovať. No tam zatiaľ nie sme,“ uzavrel Ostatník.