Šok pre Andreja Kisku. Aké spory sprevádzali vznik novej slovenskej vlády?

Bratislava 20. marca 2020 (HSP/Sputnik/Foto:SITA-Branislav Bibel)

Keď v noci z 29. februára na 1. marca zverejnili výsledky parlamentných volieb, bolo jasné, že tu vzniká parlamentná väčšina dosahujúca deväťdesiat päť hlasov, to znamená ústavnú väčšinu. Stalo sa tak druhýkrát od vzniku Slovenskej republiky a mohlo by sa zdať, že mandát, ktorý dali novej koalícii voliči, je veľmi silný, píše v úvode svojho komentára politológ Roman Michelko

Na druhej strane volebný finiš značne zmenil očakávané poradie budúcich vládnych strán a tie, ktoré mali tvoriť kostru budúcej koalície (koalícia PS/Spolu, Za Ľudí a KDH) sa do parlamentu buď vôbec nedostali alebo sa dostali len tesne a ich úloha v budúcej koalícii bude marginálna.

Naopak, strany, ktoré mali byť na okraji budúcej koalície, ako OĽaNO, SaS, ale predovšetkým Sme rodina, sa ocitli v epicentre novej vlády.

Prekvapením sa stal víťaz volieb – hnutie OĽaNO na čele so svojím nevypočítateľným predsedom Igorom Matovičom.

Boj všetkých proti všetkým

A práve táto skutočnosť vyvolala najväčšie obavy. Nakoniec sa však ukázalo, že Igor Matovič to zvláda nad očakávania konštruktívne a vláda sa dala bez väčších turbulencií zostaviť za necelé tri týždne. Pomer ministrov vo vláde sa nakoniec ustálil na modeli: OĽaNO osem, Sme rodina tri, SaS tri a najmenšia strana budúcej koalície Za Ľudí dva.

Pri vyjednávaní o vláde a funkciách v budúcej koalícii vzniklo nemalo sporov. Najvýraznejší bol spor o funkciu ministra financií a nepriamo spor o funkciu predsedu parlamentu. Designovaný premiér Igor Matovič totiž post ministra financií sľúbil Eduardovi Hegerovi z OĽaNO, ale nevylúčil, že táto funkcia pripadne aj predsedovi SaS Richardovi Sulíkovi, ktorý práve o túto funkciu veľmi usiloval. V istom zmysle bude totiž práve táto funkcia kľúčová.

Najsilnejšie koaličné strany, to znamená OĽaNO a Sme rodina, sú klasické populistické strany, ktoré sľúbili svojim voličom, že zachovajú všetky sociálne štandardy predchádzajúcich “smerových” vlád aj so splnením ďalších sľubov: 25 tisíc nájomných bytov ročne a mnoho ďalších sociálnych benefitov z povestného jedenásťotázkového referenda OĽaNO. Keby mal štátnu pokladnicu pod kontrolou liberalistický krajne pravicový Richard Sulík, vymáhanie financovania takýchto sľubov by mohlo byť veľmi ťažké.

Ďalším neuralgickým bodom pri vyjednávaní o novej koalícii bola požiadavka druhej najsilnejšej koaličnej strany Sme rodina na funkciu predsedu parlamentu. Tento spor vyvolal primárne ťažkú ​​frustráciu, môžeme povedať šokom predsedu hnutia Za Ľudí Andreja Kisku, ktorý mal pôvodne premiérske ambície a ako najnižšie prijateľnú funkciu si vedel pre seba predstaviť funkciu predsedu parlamentu. Vzhľadom k prekvapivo nízkemu zisku hlasov vo voľbách skončila strana Za Ľudí, nielen ako najslabšia koaličná, ale aj ako najslabšia parlamentná strana vôbec, preto boli tieto nároky v podstate nereálne.

Keď Andrej Kiska po nejakom čase situáciu pochopil, prestal sa pod zámienkou zhoršeného zdravotného stavu zúčastňovať koaličných rokovaní a jeho miesto zaujala stranícka dvojka Veronika Remišová. Tá sa síce pokúsila o nemožné – spochybniť nárok Borisa Kollára na funkciu predsedu parlamentu pod zámienkou, že sa hlási k politikom typu Marine Le Penovej, respektíve Mattea Salviniho, tieto argumenty však nenašli podporu ani u designovaného premiéra Igora Matoviča, a preto časom túto nesplniteľnú misiu vzdala.

Nakoniec bude mať teda nová vláda nasledovné zloženie:

OĽaNO bude v budúcej vláde zastupovať premiér Igor Matovič, minister obrany Jaroslav Naď, minister vnútra Roman Mikulec, minister financií Eduard Heger, ministerka kultúry Natália Milanova, minister zdravotníctva Marek Krajčí, minister životného prostredia Ján Budaj a minister poľnohospodárstva Ján Mičovský.

Druhá najsilnejšia strana koalície Sme rodina obsadí nasledujúce funkcie: podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý, minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak a minister dopravy Andrej Doležal.

Sloboda a Solidarita (SaS) obsadí funkciu prvého podpredsedu vlády pre ekonomiku a ministra hospodárstva Richardom Sulíkom, funkciu ministra školstva bude vykonávať Branislav Gröhling a funkciu ministra zahraničných vecí trochu prekvapivo získal kariérny diplomat Ivan Korčok.

Najmenšej koaličnej strane Za Ľudí zostal rezort ministerstva spravodlivosti, ktorý obsadí Ľubica Kolíková, a funkcia podpredsedníčky vlády pre informatizáciu a eurofondy, ktorá pripadne Veronike Remišovej.

Hlavné prekvapenie

V súvislosti s vytváraním novej vlády je potrebné pripomenúť, že pomer rezortov pre jednotlivé strany sa postupne menil. Matovičova vláda oproti tej predchádzajúcej bude mať o jeden rezort navyše, pre nominantov Sme rodina Štefana Holého vytvorili novú funkciu podpredsedu vlády pre legislatívu a strategické plánovanie.

Doteraz bol predsedom legislatívnej rady vlády minister spravodlivosti. Hlavnou úlohou nového podpredsedu vlády tak bude pravdepodobne nájsť spôsob, ako rozpočtovo konformným spôsobom nájsť financovanie veľkých projektov (masívna výstavba bytov, budovanie diaľničnej siete) tak, aby sa nezapočítavali do deficitu verejných financií. Podľa predsedu SaS Richarda Sulíka je to však nesplniteľná misia.

Prekvapenie vyvolala aj nominácia bezpečnostného experta strany Smer rodina Milana Krajniaka na funkciu ministra práce a sociálnych vecí. Táto stranícka dvojka Sme rodina sa totiž trvale a systematicky venovala otázkam bezpečnosti a počítalo sa s ním skôr do funkcie ministra vnútra či obrany.

Prekvapila aj skutočnosť, že funkciu ministra vnútra neobsadí Gábor Grendel, ktorý dosiahol druhý najväčší zisk z kandidátov OĽaNO, nakoniec však funkciu neobsadil pravdepodobne kvôli svojmu pokračujúcemu trestnému stíhaniu.

Isté prekvapenie vyvolal aj rýchly prestup Jozefa Mihála z neúspešného účastníka Spolu, kde bol podpredsedom, späť do SaS, odkiaľ pred časom odišiel. Návrat do “rodnej strany“ bude pravdepodobne odmenený funkciou štátneho tajomníka na ministerstve práce a sociálnych vecí.

Prekvapujúce bolo aj obsadenie ministerstva zahraničných vecí kariérnym diplomatom Ivanom Korčokom, keď má strana politického experta na zahraničné veci Martina Klusa. Podľa najnovších informácií však bude Martin Klus pôsobiť na tomto ministerstve ako štátny tajomník.

Nová vláda bude do úradu uvedená v sobotu 21. marca a počas tridsiatich dní bude musieť požiadať parlament o schválenie programového vyhlásenia vlády. Pokiaľ ho získa, čo je pri ústavnej väčšine deväťdesiatich piatich hlasov vysoko pravdepodobné, ujme sa naplno vlády.

Matovičova vláda nastupuje k moci v krízovom období, paradoxne však nedisponuje prakticky ani jediným členom, ktorý by mal osobnú skúsenosť s vedením nejakého rezortu – o to väčšia výzva to bude. Či nová squadra obstojí, zistia Slováci už čoskoro.

Roman Michelko