Bratislava 3. septembra (TASR) – Navrhované zmeny v systéme hmotnej núdze považujú obce za nedostatočné. "Vzhľadom na rozsah zmien, ktoré je potrebné prijať," konštatuje v pripomienkovom konaní k zmene legislatívy Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) s tým, že by ministerstvo práce nemalo so zmenami čakať až na nasledujúcu veľkú novelu zákona plánovanú na rok 2014.
Nevyhnutné je podľa združenia zapracovať do legislatívy napríklad zabezpečenie vymožiteľnosti práva u poberateľov dávky v hmotnej núdzi, a to zavedením exekvovateľnosti dávok poskytovaných zo štátnych zdrojov v priestupkovom a trestnom konaní. Tiež navrhuje povinné progresívne zvyšovanie rozsahu aktivizačnej povinnosti v závislosti od dĺžky odkázanosti na dávku.
Zmenou by mal podľa obcí prejsť aj inštitút osobitného príjemcu pre všetky typy dávok vrátane dávok štátnej sociálnej podpory. "Náklady na výkon osobitného príjemcu by mali byť hradené, aspoň čiastočne, zo sumy dávok, ktorých vyplácanie má byť zabezpečované prostredníctvom inštitútu," vysvetľuje združenie.
Zákon by mal zároveň obsahovať aj právne skutočnosti ako neplnenie povinnej školskej dochádzky či nedoplatok na službách spojených s bývaním, pri ktorých by bolo ustanovenie osobitného príjemcu obligatórne. ZMOS tiež navrhuje, aby napríklad v prípade hladných, neošatených detí či nákupu alkoholu bol úrad povinný upozorniť poberateľa, že pri nezabezpečení účelného použitia dávok bude ustanovený osobitný príjemca.
"V prípade neriešenia týchto oblastí už v aktuálnom návrhu považujeme návrh predložený predkladateľom za nedostatočný a nestotožňujeme sa s ním," uviedlo združenie. Ministerstvo však túto pripomienku pri súčasnej zmene legislatívy nezohľadnilo, a tak sa zmeny majú šancu dostať až do najbližšej legislatívnej úpravy zákona o hmotnej núdzi.
Ďalšia zmena by mala byť podľa plánu rezortu práce platná až od januára 2014. "Situácia v mestách a obciach v súvislosti s neprispôsobivou časťou poberateľov dávok v hmotnej núdzi je natoľko vážna, že neznesie ďalší odklad. Oblasť dávok v hmotnej núdzi by nemala byť oblasťou realizácie konsolidačných opatrení, no mala by byť dostatočne adresná a motivujúca, aby poberanie dávok nebolo a nemohlo byť jedinou celoživotnou stratégiou ich poberateľov," upozornil však ZMOS.
Aktuálne navrhované zmeny, ktoré by mali vstúpiť do platnosti od januára budúceho roka, prinášajú spresnenie podmienok či adresnejšie poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi. Napríklad pri posudzovaní nároku na hmotnú núdzu sa má po novom prihliadať na zárobok získaný prácou na dohodu. Do príjmu na účely posúdenia sa bude započítavať 75 % príjmu získaného na základe dohody o vykonaní práce.
Legislatíva zavedie aj ďalšie výnimky. "Do príjmu sa nebudú započítavať príjmy jednorazového charakteru," spresňuje ministerstvo práce. Ide tak napríklad o príspevky na stravu, cestovné, náhradu mzdy alebo odmeny za výkon funkcie člena volebnej komisie či vrátený preplatok dane a preplatok na preddavkoch do sumy 50 eur.
Zároveň sa sprísňujú a spresňujú podmienky posudzovania nároku na aktivačný príspevok pri vykonávaní menších obecných služieb vzhľadom na evidované prípady ich zneužívania na vznik nároku na aktivačný príspevok, bez reálneho vykonávania menších obecných služieb. Určuje sa tak minimálny počet hodín vykonávania a bližšie podmienky dohody požadované na vznik nároku.