Šnúra Pochodov za mier sa ukončila v Bratislave. Čo bude ďalej?

Bratislava 5. marca 2023 (HSP/Foto:Screenshot Youtube)

Vlna pochodov za mier a neutralitu Slovenska zasiahla desiatky slovenských miest. Mierová iniciatíva postupne silnela a vyústila k zatiaľ najpočetnejšiemu zhromaždeniu Slovákov v Bratislave, kde sa ho zúčastnilo približne 15 000 občanov. Okrem pochodu k americkej či ruskej ambasáde sa na konci stretnutia časť davu vydala aj na pochod k budove Slovenskému rozhlasu. Tam sa dav hlasným skandovaním dožadoval väčšej objektivity tejto verejnoprávnej inštitúcie. Keď sa ľudia po stretnutí rozišli, je čas si klásť oprávnené otázky. Čo bude ďalej? Budú protesty aj naďalej pokračovať alebo mierová iniciatíva vyšumí postupne do stratena?

Na začiatku mierovej iniciatívy – Pochod za mier a neutralitu Slovenska, stálo len pár ľudí z radov bežných občanov, ktorí predostreli verejnosti mierovú výzvu. Tá poukazovala na úzku skupinu politikov v čele štátu, ktorí svojou militaristickou rétorikou i svojim konaním, čoraz viac zaťahujú slovenských občanov do ozbrojeného konfliktu na Ukrajine. Výzva odsúdila dodávky zbraní a volala po mieri. Ľudia sa dožadovali namiesto posielania zbraní, ktoré dotujú z vlastného vrecka,  inicializáciu diplomatických mierových rokovaní.

Mierový leták s popisom miest, ktorý označoval trasu naprieč celým Slovenskom, nakoniec našiel u ľudí odozvu a postupne sa tejto aktivity zúčastňovalo čoraz viac občanov. Iskra Pochodov za mier zasiahla aj niektoré ďalšie mestá, ktoré sa sami k iniciatíve pridali aj napriek tomu, že sa nenachádzali na zozname. Na mierových mítingoch vystupovali ľudia z radov bežných občanov, ktorí chceli a mali čo povedať. Stanoviská i názory boli rôzne avšak podstatu problému vystihovali – nedať sa zatiahnuť do ozbrojeného konfliktu na Ukrajine a želanie žiť v mieri. Mierových akcií sa zúčastňovali rôzne vekové kategórie občanov- od mladých ľudí cez rodiny s malými deťmi až po seniorov, ktorí držali v rukách vyrobené plagátiky so želaním mieru. Na niektorých stretnutiach vystúpili aj pamätníci druhej svetovej vojny, ktorí varovali občanov pred dôsledkami vojny na základe svojich vlastných skúseností.

Na viacerých stretnutiach sa občania dožadovali, aby séria mierových pochodov pokračovala ďalej aj napriek oficiálnemu ukončeniu pred Prezidentským palácom.

Jednu zo základných myšlienok Pochodov za mier – poukázať na to, že tu je veľká časť obyvateľstva, ktorá ma na ozbrojený konflikt iný názor ako súčasná vláda či médiá, ktoré často skĺznu doslova do prezentovania vojnovej propagandy, sa podarilo naplniť.

Ďalšou myšlienkou, ktorá sa ešte len začala vyvíjať počas mierového procesu pri pochodovaní ulicami slovenských miest je formulácia politických požiadaviek. Jedna z nich, ktorá sa objavila na posledných pochodoch je odstúpenie dočasnej vlády i skorší termín predčasných volieb. Viac krát sa objavila aj požiadavka na abdikáciu hlavy štátu.

O tom či budú Pochody za mier a neutralitu Slovenska aj naďalej pokračovať, nerozhodnú len organizátori, ale aj samotní občania svojou prípadnou hojnou budúcou účasťou.

Po finálnom vyjadrení názoru pochodujúceho davu pred ambasádami dvoch svetových veľmocí by mierové pochody za mier mali sledovať už len svoj hlavný cieľ. Tým je požiadavka čo najrýchlejšie ukončenie ozbrojeného konfliktu a to diplomatickou cestou, ako i zastavenie dodávky zbraní. Požiadavky by mali byť prednášané na slovenských námestiach, pri slovenskej piesni, pri slovenskej hymne, pri slovenskej zástave.

Či nakoniec pochodeň mieru opäť vzbĺkne ukážu najbližšie dni a týždne. História však často krát dala za pravdu ľuďom, ktorí kráčajúc za tým v čo veria nepoľavili. Niekedy i hŕstka zanietených ľudí, ktorá sa odmietla vzdať, dokázala ovplyvniť pomery v krajine. A Slovensko by nemuselo byť výnimkou.