Môj profil 
Predplatné
Hlava štátu namietala viaceré legislatívne nedostatky a tiež navrhla vypustiť schválenú výnimku zo zákona o verejnom obstarávaní týkajúcu sa podlimitných zákaziek pri dodávaní tovarov alebo služieb súvisiacich s blížiacim sa predsedníctvom Slovenska v EÚ v roku 2016. Kiska nevidí dôvod na zavedenie výnimky, keďže termín predsedníctva je dlhodobo známy.
Anton Martvoň (Smer-SD) si však nemyslí, že pripomienky prezidenta by novelu vylepšili. “Myšlienka bojovať proti schránkovým firmám by mala byť prioritná. Ak bude mať zákon nedostatky, nič nebráni tomu, aby sa neskôr malou novelou vyriešili. Na 90 percent je zákon dobré urobený, tých desať percent, ak je tam niečo nedobré, sa môže opraviť, ak to ukáže prax. Je lepšie mať takýto zákon ako žiaden,” tvrdil na výbore.
Opozícia však nesúhlasila. “Novela je neúčinná, nevyriešila by ani prípad piešťanského CT. Novela je aj nebezpečná, lebo otvára nožnice pre korupciu pri výnimkách na predsedníctvo SR v EÚ v roku 2016,” odkázala na výbore exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd).
Miroslav Kadúc (OĽaNO) je rád, že prezident novelu vrátil, pri hlasovaní o pripomienkach prezidenta sa však podobne ako poslanci Smeru-SD zdržal. “Ukazuje sa tu legislatívny amaterizmus poslancov Smeru-SD. Toto je neúprimná snaha riešiť problém, keď sa pri verejnom obstarávaní strácajú neuveriteľné peniaze. Vládne riešenie nebude efektívne, nepôjde do dôsledkov,” myslí si. Martin Poliačik (SaS) považuje právnu normu za lacné PR gesto. “Je to urýchlené, ‘ucválané’ riešenie, ktoré má nedostatky už teraz,” povedal aj na margo skutočnosti, že právna norma sa prijímala v skrátenom legislatívnom konaní.
Martvoň opozícii po vlne kritiky odkázal, že keď bola pri moci, proti schránkovým firmám nezasiahla. “Keď vláda príde s rýchlym riešením, máte problém s tým, že to prišlo narýchlo,” podotkol.
To, že zákon musí byť opätovne schválený v pôvodnom znení, teda bez pripomienok Kisku, hovoril cez víkend aj premiér Robert Fico (Smer-SD). “Je totiž lepšie mať takýto zákon ako nemať nič. My sme povedali veľmi presne: Poďme sa pozrieť, ako bude tento zákon po čase fungovať v praxi, pretože to je nóvum,” zdôraznil v RTVS.
Podstatou novely je, že súčasťou verejných zákaziek budú môcť byť len tie právnické osoby, ktoré preukážu vlastnícke vzťahy až po úroveň fyzickej osoby. V budúcnosti má vzniknúť aj register konečných užívateľov výhod, ktorí stoja za schránkovými firmami. Výnimku budú tvoriť akciové spoločnosti kótované na burzách v členských štátoch EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru a OECD, ako aj ich dcérske spoločnosti. Tieto firmy totiž podľa predkladateľa musia splniť rad náročných kritérií, a preto nemôže ísť o klasické schránkové firmy. Tým uchádzačom vo verejnom obstarávaní, ktorí budú nepravdivo informovať o svojej majetkovej štruktúre, bude hroziť pokuta od Úradu pre verejné obstarávanie vo výške od 1000 do 10.000 eur.
“Dôvodom predloženia návrhu zákona je snaha zabezpečiť, aby sa na verejnom obstarávaní mohli zúčastňovať iba spoločnosti so známou vlastníckou štruktúrou, čím vznikne priestor pre ucelenejší obraz o možných prepojeniach na politické pozadie,” argumentoval predkladateľ. Nové prísnejšie podmienky sa majú týkať nielen nadlimitných, ale aj podlimitných zákaziek. Majú sa vzťahovať aj na osoby, ktoré preukazujú finančné a ekonomické postavenie záujemcu, ako aj jeho technickú alebo odbornú spôsobilosť.
ml
.JPG)
.jpg)
