„Po stáročia boli mokrade úzko späté so životom človeka. Tradičné rybnikárstvo, kosenie mokrých lúk, pasenie dobytka či zber trstiny formovali kultúrnu krajinu a zároveň prispievali k zachovaniu biologickej rozmanitosti. Práve tieto tradičné formy hospodárenia často pomáhali udržiavať mokrade v dobrom ekologickom stave,“ ozrejmil rezort.
Ako uviedol, na Slovensku sú mokrade významnou súčasťou prírodného aj kultúrneho dedičstva, od lužných lesov, veľkých riek, cez mokré nížinné lúky, až po horské rašeliniská a pramenné oblasti. Ich rozsiahle odvodňovanie, regulácie vodných tokov a zmena využívania krajiny v minulosti viedli k výraznému úbytku mokradí, strate tradičných foriem hospodárenia a oslabeniu schopnosti krajiny zadržiavať vodu. Súčasné poznanie ukazuje, že obnova mokradí a návrat k prírode blízkym a tradičným postupom predstavujú účinný nástroj adaptácie na zmenu klímy, podotklo ministerstvo.
Na Slovensku je v súčasnosti vyhlásených 14 mokradí medzinárodného významu (ramsarských lokalít) s celkovou rozlohou viac ako 40.000 hektárov, medzi ktoré patria napríklad Dunajské luhy, Latorica, Poiplie, Parížske močiare, Šúr či Oravské rašeliniská. „MŽP v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR dlhodobo podporuje ochranu a obnovu mokradí prostredníctvom legislatívnych nástrojov, projektov obnovy vodného režimu, medzinárodnej a medzisektorovej spolupráce, ako aj spolupráce s vlastníkmi pozemkov a miestnymi komunitami. Obnova mokradí je dnes vnímaná ako jedno z najúčinnejších prírode blízkych opatrení na posilnenie odolnosti krajiny,“ uviedlo MŽP.
Mokrade patria medzi najproduktívnejšie, ale zároveň najviac ohrozené ekosystémy na svete. Zadržiavajú vodu v krajine, zmierňujú dôsledky povodní a sucha, prirodzene čistia vodu a poskytujú útočisko množstvu rastlinných a živočíšnych druhov.
BROZ: Ochrana mokradí a vytváranie nových sú aktuálne kľúčové
Ochrana existujúcich mokradí a vytváranie nových sú aktuálne kľúčovejšími opatreniami ako v minulosti. Mokrade zlepšujú klimatické pomery v krajine podobne ako lesy. Znižujú riziko vzniku povodní a súčasne bránia šíreniu lesných požiarov. V horúcich dňoch sa voda z mokradí intenzívne odparuje a ochladzuje svoje okolie. TASR o tom informovalo BROZ – ochranárske združenie pri príležitosti Svetového dňa mokradí, ktorý pripadá na 2. februára.
„Stále sa zintenzívňujúcim prejavom klimatickej zmeny vieme ako ľudstvo čeliť len tak, že prostredie, v ktorom žijeme, sa s nimi bude vedieť vysporiadať. V praxi to znamená, že naše ekosystémy musia byť stabilné, fungujúce a zdravé,“ priblížili ochranári.
V súvislosti s klimatickou zmenou sú funkčné mokrade jednou z najvýkonnejších zložiek ekosystému. BROZ tvrdí, že ich schopnosť viazať oxid uhličitý z atmosféry je unikátna. Dobre fungujúca mokraď, napríklad v porovnaní s lužným lesom, absorbuje podľa ochranárov viac ton oxidu uhličitého na hektár. „Mokrade sú preto v boji s klimatickou zmenou jednou z najdôležitejších zložiek zemského povrchu, a preto ich budeme musieť v budúcnosti nielen chrániť, ale ich aj aktívne obnovovať,“ dodali.
Združenie vysvetlilo, že mokrade sú domovom rastlín a živočíchov, ktoré sa nikde inde nenachádzajú. V slovenských mokradiach žije vyše tisíc druhov chrobákov, desiatky druhov rýb, plazov a obojživelníkov. Sú na nich potravne alebo hniezdením viazané mnohé druhy vtákov a neodmysliteľne k nim patria aj charakteristické druhy cicavcov.
Ľudia si podľa BROZ dôležitosť mokradí dostatočne neuvedomujú. Vo svete stále prevažuje ubúdanie mokradí. „Voda, ktorú tieto biotopy ukrývajú, sa totiž stáva nežiaducim faktorom na miestach, ktoré človek potrebuje stavebne alebo poľnohospodársky rozvíjať. Mokrade bránia orbe, preto sú odvodnené melioračnými kanálmi,“ priblížili ochranári. Pokračujú, že prirodzená vodná dynamika bráni plavbe, preto sú postavené priehrady alebo plavebné kanály. Pomaly tečúca voda bráni využitiu elektrickej energie, preto je prietok umelo zmenený v prospech výstavby vodnej elektrárne. „Každý deň sa nájde množstvo dôvodov, prečo konkrétne mokrade musia ustúpiť ‚rozvoju‘. Takéto konanie nie je domyslené do dôsledkov, a navyše je veľmi nebezpečné, pretože nakoniec môžeme vodu úplne stratiť,“ skonštatovalo združenie.
Predseda BROZ Tomáš Kušík uviedol, že aktuálne prebieha zbierka na 41-hektárovú mozaiku lužných porastov, lúk a jednej vzácnej mokrade. Na pozemku sa totiž nachádza neresisko rýb, ktoré je zároveň potravnou zastávkou veľkého množstva vtákov od volaviek, bocianov po orliaka morského. „Ak sa nám podarí financie vyzbierať, nahradíme tu hospodárske topoľové monokultúry pôvodnými dunajskými lužnými drevinami, obnovíme a prečistíme prívodný kanál do mokrade -neresiska rýb a staré lesy, ktoré vytvárajú tento unikátny ekosystém, necháme dožiť svoj biologický vek,“ dodal Kušík.
Irán zaradil Kyjev, Ľvov a Odesu na zoznam cieľov raketových útokov
Iránska štátna televízia dnes, 5. novembra, odvysielala mapu cieľov raketových útokov pre prípad ďalšej vojenskej agresie USA proti jej spojencom.…
Prominentného nemeckého politika našli mŕtveho v hotelovej izbe
Nemeckého politika Huberta Aiwangera, podpredsedu bavorskej vlády a ministra hospodárstva tejto spolkovej krajiny, našli v stredu mŕtveho v hotelovej izbe…
Polícia v prípade úmrtia mladíka v bytovke vo Zvolene obvinila 72-ročného muža
V prípade úmrtia 24-ročného muža, ktorého telo bolo začiatkom roka nájdené v jednom z bytov na Alexyho ulici vo Zvolene,…
Čelná zrážka áut pri Holiciach si vyžiadala aj zranenie dieťaťa
Stredajšia čelná zrážka dvoch vozidiel pri kruhovom objazde neďaleko obce Holice v okrese Dunajská Streda si vyžiadala viacero zranených vrátane…
Náčelníci generálnych štábov krajín V4 rokovali o obrannej spolupráci
Náčelníci generálnych štábov ozbrojených síl krajín Vyšehradskej skupiny rokovali v Bratislave o rozvoji vojenských spôsobilostí, bezpilotných systémoch či príprave vojenských…























