Slovensko míňa rekordne, výdavky štátu sa podľa rozpočtovej rady blížia k polovici ekonomiky

RRZ upozorňuje, že verejné výdavky rastú rýchlejšie, než dokáže ekonomika generovať príjmy. Už dnes sa približujú k hranici 50 % HDP, čo je úroveň typická pre ekonomiky so silným sociálnym štátom. „Výdavky štátu za posledné dve dekády narástli tak rýchlo, že ani opakované konsolidačné balíčky ich nedokázali udržať pod kontrolou,“ konštatuje rozpočtová rada.

Kým v roku 2007 boli výdavky nižšie o viac než 13 % HDP, odvtedy rástli vo všetkých oblastiach verejnej správy. Najväčší podiel nárastu, až šesť percent HDP, tvoria podľa rady sociálne transfery, predovšetkým dôchodky a rodinné dávky. Naopak, investície, ktoré by mali podporovať dlhodobý rast, sa na zvýšení podieľali len približne pätinou.

Podľa RRZ je problémom aj tzv. rigidita výdavkov. Zatiaľ čo príjmy prirodzene kolíšu spolu s vývojom ekonomiky, výdavky zostávajú vysoké aj v časoch krízy a následne už neklesnú. To spôsobuje, že ich podiel na HDP sa v pokrízových rokoch trvalo udržiava na vyšších úrovniach. „Slabá schopnosť prispôsobovať sa hospodárskemu cyklu je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa Slovensko ocitá v chronických deficitoch,“ vysvetľuje rada.

Ďalším problémom je slabá disciplína vlád počas období ekonomického rastu. Namiesto konsolidácie výdavkov sa prijímajú nové opatrenia, ktoré rozpočet ďalej zaťažujú. RRZ tento postup označuje za nesprávnu proticyklickú stratégiu. „Politici majú tendenciu deliť sa s ľuďmi v dobrých časoch, no v horších podmienkach už nemajú priestor na úspory,“ konštatuje rada.

Dôsledkom je, že vlády siahajú po jednoduchšom riešení, a to opakovanom zvyšovaní daní. To síce krátkodobo prináša vyššie príjmy, no v dlhodobom horizonte znižuje konkurencieschopnosť a zvyšuje tlak na súkromný sektor. Prognóza RRZ tak naznačuje, že Slovensko vstupuje do ďalšieho obdobia s vysokými deficitmi a rekordným podielom výdavkov na HDP, pričom riziká zostávajú najmä na strane politickej ochoty uskutočniť skutočnú reformu výdavkov.