Slovenskí poľnohospodári dosiahli nadpriemerné úrody obilnín a repky

Pšenica dosiahla priemernú úrodu 6,44 tony na hektár, čo je o 13 % viac ako v roku 2024 a päťročnom priemere. Jačmeň poskytol úrodu 6,29 t/ha, čo predstavuje nárast o 26 % oproti minulému roku a o 21 % oproti päťročnému priemeru. Hustosiate obilniny dosiahli 6,26 t/ha, repka 3,67 t/ha, čo je o 32 % viac ako vlani.

Náročné poveternostné podmienky, vrátane studeného mája, suchého júna, daždivého júla, krupobitia a požiarov, predĺžili žatvu v niektorých regiónoch až o 10 – 20 %. Kvalita potravinárskych pšeníc však v niektorých oblastiach, napríklad na Liptove, poklesla a úroda bude využitá najmä na kŕmenie zvierat.

Predseda SPPK Andrej Gajdoš zdôraznil, že dobré úrody majú tí, ktorí stihli žať pred dažďami. Na Orave a v severných regiónoch sa obilie využíva najmä v živočíšnej výrobe, čo vyžaduje podporu chovu hospodárskych zvierat a stabilizáciu spracovateľského priemyslu.

Slovenskí mlynári a pekári nepredpokladajú potrebu dovozu pšenice zo zahraničia a deklarujú schopnosť zvýšiť výrobu slovenského chleba a pečiva. Problémom však zostávajú dovozy chleba zo zahraničia, najmä z Belgicka a Nemecka. „Zahraničné obchodné siete k nám vlani doviezli zo zahraničia až 5 500 kamiónov chleba a v prvom štvrťroku dovoz zvýšili o ďalších 7 %“, hovorí Milan Lapšanský, predseda Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.

Zmeny v oseve ukazujú rastúci záujem o tvrdú pšenicu durum, ktorej produkcia presahuje pol milióna ton. Ceny obilnín a repky však po žatve klesli, pričom obchodníci očakávajú stabilizáciu a možný mierny nárast cien po zbilancovaní úrody v Európe.

Vývoj cien obilnín ovplyvňujú aj faktory ako ceny ropy, plynu, kurz dolára a eura či geopolitická situácia vo svete.