Bratislava 19. marca 2018 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-NASA/ESA)
Vedecký tím z Univerzity Komenského a Slovenskej akadémie vied (SAV) nezanedbateľne prispel k určovaniu faktorov, ktoré ovplyvňujú množstvo svetelného smogu v prostredí, informuje o tom portál The Slovak Spectator.
Fyzikom sa podarilo vytvoriť program SkyGlow, ktorý dokáže merať dopad svetelného smogu (znečistenia), ktorý je potenciálne schopný ovplyvniť zmeny vo verejnom osvetlení. Tím fyzikov dosiahol v oblasti modelovania svetelného znečistenia niekoľko významných výsledkov. “Program SkyGlow vyvinutý na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK a Ústave stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied je momentálne najrýchlejším a pritom dostatočne presným simulátorom svetelného znečistenia za rôznych atmosférických podmienok,” popísal František Kundracik z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK.
“Svetelné znečistenie, teda presvetlenie oblohy a terénu mimo mesta svetlom unikajúcim z miest, nie je len ekonomickým problémom alebo problémom astronómov, ktorý znemožňuje pozorovania. Ukazuje sa, že presvetlenie životného prostredia narušuje životný rytmus, správanie sa a veľkosť populácie mnohých nočných živočíchov,” vysvetlil Kundracik. Obavy podľa neho vzbudzuje aj vplyv modrého svetla na zníženie produkcie melatonínu u ľudí, čo by mohlo viesť k zvýšenému riziku vzniku niektorých ochorení.
Množstvo svetla z mesta, ktoré sa v atmosfére rozptýli späť smerom k zemi, závisí najmä od momentálneho stavu atmosféry, ako je hmla a opar, prítomnosť prachu a drobných aerosólov alebo oblačnosť. “Zmena priestorového rozloženia a typu svietidiel alebo typu aerosólových častíc v atmosfére môže zásadne ovplyvniť zložitosť výpočtov. Napríklad vyššia koncentrácia častíc vo vzduchu vedie k účinnejšiemu rozptylu svetla v atmosfére, ale súčasne aj k výraznejšiemu oslabeniu jeho intenzity. Vo výsledku je potrebné nájsť vhodný kompromis medzi presnosťou výpočtu a jeho časovou náročnosťou,” priblížil Kundracik pre agentúru SITA.
Výskumný tím sa venuje aj meraniam svetelného znečistenia a vyžarovacích charakteristík miest. Vyvinuli prototyp unikátneho celooblohového skenera, ktorý je ľahko prenosný a napájaný z autobatérie, má vysokú citlivosť aj pri meraní nízkych úrovní svetelného znečistenia a kombinuje v sebe aj denný spektrometer pre určenie množstva a typu aerosólov v atmosfére.
Výsledky práce slovenských vedcov boli publikované v magazíne Journal of Quantitative Spectroscopy and Radiative Transfer.
Podľa informácií portálu Slovak Spectator má o toto slovenské riešenie záujem americké mesto Tuscon v Arizone.