Slovenské úspory padajú, Európa šetrí. Rozdiel medzi nami a Nemeckom je trojnásobný

Hoci v roku 2024 dosiahli slovenské domácnosti hrubé úspory vo výške 6,61 miliardy eur, medziročne vyššie o takmer 13 %, v prvom polroku 2025 sa trend otočil. Úspory klesli o 24 % a dosiahli len 1,26 miliardy eur. Podľa analytikov Štatistického úradu sa na tom podpísal predovšetkým rýchlejší rast spotreby oproti príjmom. Slováci po pandémii viac míňajú, najmä na bývanie, služby a potraviny, ktoré zdraželi v dôsledku pretrvávajúcej inflácie.

Ešte pred pandémiou si slovenské domácnosti dokázali odložiť v priemere 10,6 % svojich príjmov, počas covidových obmedzení miera úspor vyskočila až na takmer 12 %. Uzavretá ekonomika, nemožnosť cestovať a nižšia spotreba priniesli rekordné odklady, no po otvorení krajiny sa tento efekt postupne stratil. V roku 2024 už miera úspor klesla na 8,2 %, a v roku 2025 trend pokračuje smerom nadol.

Úspory v každej druhej domácnosti

Spotrebiteľský barometer Štatistického úradu zároveň ukazuje, že úspory si tvorí približne každá druhá domácnosť. Medzi 45 až 50 % Slovákov dokázalo za posledný rok časť príjmov odložiť bokom. Na druhej strane 13 až 16 % domácností priznalo, že muselo siahnuť na úspory alebo žilo na dlh. Zhruba tretina obyvateľov funguje „od výplaty k výplate“.

Napriek zhoršujúcim sa štatistikám nie sú Slováci bez optimizmu. V prieskume hodnotilo 27 až 31 % respondentov súčasné podmienky ako vhodné na sporenie, kým 40 až 62 % ich považovalo za nepriaznivé. Očakávania do budúcnosti však zostávajú opatrné, 39 % opýtaných verí, že v nasledujúcom roku dokáže zvýšiť svoje úspory, no 56 % predpokladá, že ich finančná situácia sa nezlepší.

Z údajov tak vyplýva, že Slovensko sa po období pandémie vrátilo k dlhodobému trendu nízkej miery úspor, čo zvyšuje zraniteľnosť domácností pri neočakávaných výdavkoch či zhoršení ekonomických podmienok. Kým väčšina Európy opäť šetrí viac, slovenské rodiny sa sústreďujú skôr na prežitie zo dňa na deň.