Slovenské hospodárstvo dosiahlo historicky najvyšší prepad od roku 1996

Bratislava 4. septembra 2020 AKTUALIZOVANÉ (SITA/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Slovenská ekonomika sa v tomto roku dostala do záporných čísel po desaťročnom nepretržitom raste od finančnej krízy v roku 2009. Ako ďalej informuje Štatistický úrad SR, vplyv pandémie COVID-19 sa významne prejavil v druhom štvrťroku. Reálny hrubý domáci produkt (HDP) sa medziročne znížil v stálych cenách o 12,1 %

Doteraz najväčší pokles výkonu ekonomiky sa prejavil v druhom štvrťroku 2009, kedy pokles HDP dosiahol 6 %. Štatistický úrad tak potvrdil rýchly odhad vývoja hrubého domáceho produktu z polovice augusta, kedy taktiež informoval o poklese HDP o 12,1 %.

V druhom štvrťroku 2020 boli v záporných číslach takmer všetky hlavné výdavkové zložky. “Výrazné oslabenie ekonomickej výkonnosti nášho hospodárstva bolo výsledkom historického prepadu nielen zahraničného, ale aj domáceho dopytu, pričom takú mieru poklesu sme nezaznamenali od roku 1996,” konštatuje Štatistický úrad SR. Zahraničný dopyt vykázal pokles o 26,8 %, dovoz výrobkov a služieb bol nižší o 27 %.

“Je to o niečo lepší výsledok, ako sme očakávali,” konštatuje Ministerstvo financií SR na sociálnej sieti. A hoci konečná spotreba domácností klesla zhruba o 5 %, je to podľa rezortu jeden z najmiernejších poklesov v rámci EÚ. S týmto tvrdením súhlasí aj analytička Poštovej banky Jana Glasová. Podľa nej ide síce o prudký dvojciferný pokles ekonomiky, napriek tomu je tento výsledok mierne lepší, než očakávania. Poštová banka totiž pôvodne očakávala prepad 13,5 %.

Koronakríza u nás vypukla v marci a viedla k zatvoreniu ekonomiky, obchodov, hotelov, reštaurácií a k obmedzeniu výroby v mnohých priemyselných podnikoch. Napriek jednoznačne negatívnemu vývoju HDP v druhom kvartáli je však konečný výsledok podľa Glasovej aj čiastočne pozitívny, nakoľko nejde o také “fatálne” číslo, ako hovorili niektoré odhady, ktoré očakávali aj pokles o 20 %.

Z vyprodukovaného hrubého domáceho produktu tvorila pridaná hodnota v druhom štvrťroku objem 18,954 mld. eur v bežných cenách a medziročne reálne klesla o 12,2 %. Pokles zaznamenala väčšina odvetví ekonomiky, niektoré z nich o viac ako 20 %. Napríklad priemysel klesol o 25,4 %, umenie, zábava a rekreácia a ostatné činnosti o 22,3 %. V podielovo významnej zložke HDP v priemysle bol vysoký prepad v odvetví výroby motorových vozidiel o viac ako 50 %.

Po očistení o sezónne vplyvy bol HDP v porovnaní s prvým štvrťrokom 2020 reálne nižší o 8,3 %. V bežných cenách sa objem HDP znížil o 10,4 % a dosiahol 21,2 mld. eur. Za celý prvý polrok dosiahol nominálny objem vytvoreného HDP 42,685 mld. eur, čo predstavuje v reálnom vyjadrení pokles o 8,1 %.

“Očakávame, že najprudší pokles HDP sa sústreďoval do druhého štvrťroka a v treťom kvartáli by sa mala situácia začať upokojovať,” konštatuje Glasová. Riziko však predstavuje druhá vlna pandémie, ktorá sa rozbieha vo viacerých krajinách. Otázkou teda zostáva, ako silno nás zasiahne a ako jej dokážeme čeliť bez toho, aby sme museli opäť pristúpiť k zatváraniu ekonomiky, čo má rozsiahle negatívne ekonomické dopady. “Napriek pretrvávajúcej hrozbe koronavírusu očakávame, že v druhom polroku by sa naša ekonomika mohla začať oživovať,” dodala Glasová.

UniCredit Bank upravila odhad poklesu HDP v tomto roku z mínus 12 % na mínus 8,4 %. “Naďalej však predpokladáme, že výpadok spôsobený pandémiou sa plne nepodarí uzavrieť do konca budúceho roka a na úrovne spred vypuknutia pandémia sa ekonomika pravdepodobne vráti najskôr až v úvode roka 2022,” povedal analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Riziká súvisia najmä s ďalším priebehom pandémie.