Slovenská správa ciest dokončuje rekonštrukciu úseku cesty horského priechodu Príslop na Orave

Účelom projektu I/78 Oravský Podzámok – zosuv v km 4,75 – 6,00 vrátane tretieho pruhu je riešenie havarijného stavu cesty I/78. „Ide o rekonštrukciu existujúcej komunikácie, ako aj všetkých objektov pre odvodnenie komunikácie a trvalé dopravné značenia,“ uviedla hovorkyňa s tým, že tieto objekty boli v zlom prevádzkovom stave a ich obnova s cieľom zabezpečiť ich potrebné prevádzkovo-technické parametre bola nevyhnutná.

Projektová dokumentácia na stavbu pôvodne nepočítala s vybudovaním nového jazdného pruhu ani s rozšírením komunikácie. „Stavebné práce zahŕňali opravu cesty, oporného múru, opravu deviatich priepustov a nakoniec aj výstavbu 900 metrov dlhého tretieho jazdného pruhu. Bolo nutné vybudovať obchádzkové komunikácie, dočasné dopravné značenia a vykonať ďalšie práce,“ spresnila Lukáčová.

Doplnila, že z uznesenia vlády SR číslo 383/2024 pre SSC vyplynula úloha posúdiť možnosti skapacitnenia ciest I/59 a I/70 s indikatívnym časovým a finančným harmonogramom ako alternatívy do času výstavby rýchlostnej cesty R3 Oravský Podzámok – Dolný Kubín, juh – Križovatka D1. „Jednou z úloh SSC je aj komplexný pohľad na dopravu na cestách prvej triedy aj v nadväznosti na iné komunikácie, preto sa už aj predtým zaoberala bezpečnosťou a plynulosťou i na tomto úseku cesty. Nové technické podmienky, ktoré boli zavedené prednedávnom, umožnili prijať takéto riešenie,“ priblížila.

Následne SSC rozhodla o vybudovaní tretieho pruhu s dĺžkou približne 900 metrov, ktorý je určený pre pomalšie vozidlá. Týmto usporiadaním dopravy sa podľa SSC zvýši plynulosť a bezpečnosť premávky hlavne s ohľadom na predbiehanie pomalších vozidiel.
SSC v súvislosti s tretím pruhom riešila aj technickú stránku jeho budovania. „Keďže na výstavbu cesty sa využíva technické riešenie s geodoskou, bolo potrebné, aby aj geodoska tretieho pruhu bola položená zároveň s doskou ostatných pruhov, teda v jednom kuse, aby nenastával pohyb nejednotných vrstiev, na ktorý sa kladú živičné povrchy,“ podotkla Lukáčová s tým, že bolo nutné i majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov. Okrem Lesov SR v úseku vlastnili pozemky aj štyria ďalší vlastníci, s ktorými musela SSC uzavrieť kúpnu zmluvu.