Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku navrhuje zlepšenie slovenskej zahraničnej politiky v šiestich oblastiach

Bratislava 24. februára 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) navrhuje zlepšenie slovenskej zahraničnej politiky v šiestich oblastiach. Vyplýva to z publikácie SFPA „O zahraničnej politike Slovenska po voľbách“

Podľa think-tanku Slovensko prišlo v aktuálnom volebnom období o zahraničnopolitický konsenzus, a preto parlamentné voľby vo februári 2020 by mohli znamenať jeho návrat. Oblasťami, ktoré odborníci vytýčili ako priority, sú Európska únia (EÚ), bezpečnosť, regionálna spolupráca a vzťahy so susedmi, východná Európa, západný Balkán a inštitucionálne záležitosti.

Prvou oblasťou, na ktorú by sa nová vláda podľa SFPA mala zamerať, je Európska únia (EÚ). Think-tank navrhuje vykonanie dôkladného auditu slovenského členstva v EÚ, „ktorý umožní presnejšie pomenovať záujmy SR v EÚ a naštartovať diskusiu o tom, akým spôsobom môže SR meniť existujúcu legislatívu a politiky únie“.

SFPA navrhuje zlepšiť koordináciu európskych politík a zvážiť možnosť presunutia európskej agendy do kompetencie Úradu vlády SR. Odborníci si tiež myslia, že je potrebné zapojiť širšiu verejnosť do tvorby legislatívy a politík EÚ a naštartovať celospoločenskú diskusiu o prioritách slovenského členstva v EÚ. Taktiež uvádzajú, že Slovensko musí zabrániť takej reforme EÚ, ktorá rozdelí členské štáty na dve kategórie.

Podľa think-tanku je nevyhnutné v oblasti bezpečnosti, „bezodkladne aktualizovať a schváliť novú Bezpečnostnú stratégiu SR a ďalšie koncepčné dokumenty“. Upozorňuje tiež aj na hybridné hrozby. Na boj s takýmito hrozbami by sa podľa nich malo Slovensko zamerať a taktiež poukazovať na „nepriateľské akty“ cudzích štátov, ktoré sa ich šírením snažia podkopať vieru v demokraciu a inštitúcie. SFPA dodáva, že je naďalej potrebné pokračovať v systematickom budovaní Ozbrojených síl SR a bojovať proti polovojenským skupinám pôsobiacim na slovenskom území. So susednými krajinami si Slovensko podľa SFPA musí udržať dobré vzťahy, pretože krajiny Visegrádu (V4) sú jedny z mála zoskupení, ktoré majú nielen geografický, ale aj inštitucionálny základ, ktorý treba prehlbovať. Think-tank však upozorňuje na to, že značka V4 nesmie byť zneužívaná na politický boj v EÚ a taktiež Slovensko nesmie zabúdať na svoje priority, ktoré vyplývajú zo vzťahov s ostatnými členskými štátmi EÚ.

Vo vzťahoch k štátom východnej Európy by podľa odborníkov malo Slovensko postupovať tak, aby sa odbúral rozdeľujúci význam slovensko-ukrajinskej hranice. „No je nevyhnutné pomenovať kroky Ruska, ktoré sú neprijateľné z pohľadu záujmov Slovenska a taktiež posilniť strategickú komunikáciu o situácii vo východnej Európe,“ píše sa v publikácii. V prípade západného Balkánu by sa podľa odborníkov malo ministerstvo zahraničných vecí (MZV) zamerať na prepojenie expertov, ktorí sa zaoberajú rozširovaním EÚ. Taktiež uvádzajú, že by sa mali zasadiť o „prepojenie projektov zameraných na prenos slovenského know-how, s dôrazom na Národný konvent o EÚ resp. s nástrojmi aplikovanými voči krajinám západného Balkánu“.

V prípade inštitucionálnych záležitostí, ktoré SFPA považuje za šiestu prioritu, je potrebné uskutočniť komplexný audit, zefektívniť plánovanie zahraničnej politiky Slovenska a posliniť analytický odbor MZV. Experti tiež uvádzajú, že rezort diplomacie by mal posilniť svoju spoluprácu s odbornou verejnosťou, univerzitami a špecializovanými mimovládnymi organizáciami. Ďalšími návrhmi sú kontinuálne zvyšovanie rozpočtu oficiálnej rozvojovej pomoci a koordinácia ekonomickej diplomacie s ostatnými ministerstvami.

Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) bola založená v auguste 1993 ako nestranícke diskusné fórum o medzinárodných otázkach a zahraničnej politike Slovenska. Jej cieľom je poskytovať priestor pre otvorenú výmenu názorov o zahraničnej politike. Je dobrovoľným združením fyzických a právnických osôb, ktoré sa zaujímajú o oblasť zahraničnej politiky.