No dynamika rastu zaznamenala citeľné spomalenie oproti predchádzajúcim kvartálom a s prvým tempom rastu pod 1 % za posledné dva roky. „Tento výsledok je pod úrovňou trhového odhadu aj našich očakávaní,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Tvorba HDP v bežných cenách dosiahla objem 31,1 mld. eur. Rast primárne ťahal pozitívny vývoj domáceho dopytu, najmä vďaka konečnej spotrebe domácností a verejnej správy. No príspevok domácností podľa analytika 365.bank Tomáša Boháčka výrazne spomalil a investície zostali v medziročnom útlme. „Prijaté vládne konsolidačné opatrenia na strane príjmov, ako aj globálna obchodná neistota sa primárne podpísali pod spomalenie hospodárskeho rastu,“ komentoval Boháček. Domácnosti podľa neho naďalej čerpali silu zo silného vývoja na trhu práce, čím aj ich spotreba klesla menej, ako boli pôvodné predpoklady.
„Očakávame, že v ďalšom štvrťroku bude rast ekonomiky tlačiť nadol zavedenie transakčnej dane, avšak zníženie colných rizík bude na druhej strane prispievať k zmierneniu negatívnych tlakov v priemysle,“ pokračoval Boháčk. Pri reštarte nemeckej ekonomiky predpokladá, že tohtoročný rast by sa napriek negatívnym vplyvom nemusel veľmi vzdialiť od minuloročnej úrovne rastu 2 %.
„V tomto roku očakávame rast HDP na úrovni 1,8 % medziročne,“ dopĺňa Horňák. V dôsledku Trumpových ciel tohtoročný odhad v Slovenskej sporiteľni jemne znížili smerom nadol z pôvodných 2 %. V budúcom roku očakávajú výraznejšiu korekciu, teda z pôvodných 2 % na aktuálne odhadovaných 1,5 %. Tieto predpoklady však podľa Horňáka rátajú s ďalším vyjednávaním medzi EÚ a USA, nereflektujú celkové možné negatívne dopady.
„Náš odhad rastu ekonomiky v tomto roku nateraz nemeníme a ponechávame ho na úrovni 1,1 %. Riziká prognózy sa ale vychyľujú smerom nadol,“ skonštatoval analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Predpokladá, že ekonomický rast sa bude ďalej spomaľovať aj v druhom štvrťroku, kedy by sa mohol v dôsledku predzásobenia amerického trhu v prvom štvrťroku spomaliť rast domáceho automobilového priemyslu a rast domáceho dopytu by mali ďalej brzdiť i negatívne dopady fiškálnej konsolidácie na domácnosti.
Ekonomiku by postupne, najmä od leta, mali podľa Koršňáka začať podporovať nižšie úroky, ktoré by sa mali prejaviť na pozvoľnom oživení súkromných investícií i externého dopytu, ale najmä reštartujúce sa verejné investície. Tie by mali ťažiť najmä z blížiaceho sa ukončenia možnosti čerpať financie z plánu obnovy, či z postupného nábehu eurofondových projektov financovaných z aktuálneho rozpočtovacieho obdobia. Riziká vo verejných investíciách sa však nachádzajú prevažne na negatívnej strane.
Najhorúcejšie leto vo Francúzsku od roku 1900 si vyžiadalo takmer 8 000 nadmerných úmrtí
Najhorúcejšie leto vo Francúzsku od roku 1900, sprevádzané sériou rekordných vĺn horúčav, si podľa štatistík zverejnených v stredu vyžiadalo takmer…
Raši udelil trom významným osobnostiam Štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana
Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas-SD) odovzdal v stredu na Bratislavskom hrade trom významným osobnostiam slovenského spoločenského, vedeckého, akademického…
Zelenského bývalá hovorkyňa ho obvinila, že pre jeho sankcie nemohla vystúpiť v europarlamente
Bývalá hovorkyňa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Juliya Mendelová v stredu uviedla, že jej zakázali vystúpiť v Európskom parlamente pre sankcie,…
Blaha sa obul do Kallasovej: „Ženie nás do jadrovej vojny“
Europoslanec Ľuboš Blaha sa v Európskom parlamente ostro pustil do šéfky diplomacie EÚ Kaje Kallasovej. Označil za najväčšiu hybridnú hrozbu…
Winkler podal trestné oznámenie pre okrádanie Dopravného podniku Bratislavy skupinou revízorov
Kandidát na primátora Bratislavy Martin Winkler podal na generálnu prokuratúru trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Dôvodom je podozrenie zo spáchania…






















