Slovákom dochádzajú úspory. Takmer polovica tvrdí, že je na tom horšie ako vlani

Podľa prieskumu nemá žiadne úspory 12 percent domácností a ďalších 16 percent má rezervu nižšiu ako jeden mesačný príjem. Aspoň trojmesačnú rezervu má vytvorených len 15 percent respondentov, zatiaľ čo úspory vo výške piatich a viac mesačných príjmov má spolu 27 percent domácností. Najčastejšie si rodiny mesačne odkladajú 100 až 200 eur, čo uviedla takmer pätina respondentov, 14 percent ušetrí mesačne najviac 50 eur. Odborníci pritom dlhodobo odporúčajú vytvoriť si rezervu, ktorá pokryje niekoľkomesačné nevyhnutné výdavky. „500-eurovú hranicu prekročí každá desiata rodina a tri zo sto si vedia usporiť za mesiac aj viac ako 1 000 eur,“ uviedol analytik Home Creditu Jaroslav Ondrušek.

Najčastejšie majú Slováci svoje úspory uložené na sporiacich účtoch, ktoré využíva 47 percent respondentov. Ďalších 38 percent drží peniaze na bežných účtoch a tretina domácností časť úspor investuje do akcií, dlhopisov, nehnuteľností alebo kryptomien. Napriek rozvoju finančných produktov zostáva pomerne rozšírené aj držanie hotovosti. Peniaze doma uchováva približne štvrtina opýtaných.

Prieskum zároveň naznačuje, že finančná situácia mnohých rodín sa za posledný rok zhoršila. Až 42 percent domácností uviedlo, že ich úspory sú nižšie ako pred rokom, pričom takmer pätina zaznamenala výrazný pokles. Naopak, zlepšenie deklarovala približne štvrtina respondentov. Podobný obraz prináša aj subjektívne hodnotenie vlastnej finančnej situácie. Takmer polovica Slovákov tvrdí, že sa ich finančná kondícia oproti minulému roku zhoršila, pričom 19 percent ju označilo za výrazne horšiu. Zlepšenie pocítilo len 18 percent respondentov.

Slabšie finančné rezervy sa prejavujú najmä vo chvíľach, keď domácnosti čelia nečakaným výdavkom. Takúto situáciu museli za posledný rok riešiť dve tretiny respondentov. Najčastejšie išlo o náklady na opravu alebo kúpu automobilu, ktoré zasiahli 26 percent domácností. Nasledovali výdavky na opravu či kúpu domácich spotrebičov a nákup nábytku alebo vybavenia domácnosti. Menšiu časť respondentov zaskočili aj doplatky za energie či náklady spojené s úmrtím blízkej osoby.

Výsledky prieskumu zároveň poukazujú na nedostatočné finančné plánovanie. Takmer polovica domácností nemá vytvorený žiadny rozpočet a tí, ktorí si výdavky plánujú, tak vo väčšine prípadov robia len na jeden mesiac dopredu. Dlhodobejší finančný plán na viac ako pol roka má pripravených iba päť percent respondentov.

S tým súvisí aj nízka kontrola nad každodennými výdavkami. Až 66 percent domácností nepoužíva žiadny nástroj na sledovanie svojich financií. Tí, ktorí si výdavky evidujú, najčastejšie využívajú bankové aplikácie alebo tabuľky v Exceli či Google Sheets. Detailný prehľad o tom, kam smerujú ich peniaze, má len približne tretina opýtaných.

Podľa ombudsmana Home Creditu Miroslava Zborovského by finančná rezerva mala pokrývať minimálne troj- až šesťnásobok nevyhnutných mesačných výdavkov domácnosti. Jej optimálna výška však závisí od životnej situácie. Vyššiu rezervu by mali mať najmä rodiny s deťmi, domácnosti odkázané na jeden príjem, ľudia splácajúci hypotéku alebo osoby s nepravidelnými príjmami. „Plánovanie výdavkov je určite potrebné, dáva rodine kontrolu nad tým, kam jej peniaze každý mesiac smerujú, a pomáha jej pripraviť sa aj na neočakávané platby,“ upozornil Miroslav Zborovský.