Slováci vlani spotrebovali takmer päť miliónov balení antibiotík

TASR o tom informovala hovorkyňa NCZI Alena Krčová pri príležitosti svetového týždňa povedomia o antimikrobiálnej rezistencii (odolnosť baktérií voči antibiotikám).

„V roku 2024 spotreba antibiotík medziročne klesla o približne tri percentá. Slováci spotrebovali bezmála päť miliónov balení týchto liekov, pričom najčastejšie im lekári predpisovali širokospektrálne antibiotiká, ktoré sa využívajú najmä pri ochoreniach dýchacích či močových ciest,“ priblížila Krčová. Objasnila, že kým v roku 2015 predpísali lekári slovenským pacientom 5,6 milióna balení antibiotík, počas pandémie COVID-19 v roku 2020 klesol počet na 3,4 milióna. V roku 2022 však spotreba antibiotík znova prudko stúpla na 5,4 milióna balení a odvtedy pomaly klesá.

Podľa všeobecnej lekárky pre dospelých Jany Bendovej sa prístup Slovákov k antibiotikám postupne mení. „Ľudia už lepšie rozumejú tomu, že antibiotiká nepomáhajú pri vírusových ochoreniach, ako sú nádcha či chrípka. Veľkú rolu okrem pandémie COVID-19 zohrali aj dlhoročné vzdelávacie kampane. Mladšie generácie sa menej dožadujú antibiotík a viac dôverujú vyšetreniam, napríklad CRP testu. Starší pacienti sú však často zvyknutí, že ,antibiotiká vždy pomohli‘, preto ich očakávajú častejšie. Tam je potrebná trpezlivá edukácia,“ konštatovala lekárka. Objasnila, že najčastejšie predpisuje antibiotiká pri bakteriálnych infekciách dýchacích ciest, napríklad zápale pľúc či angíne. Potrebné sú podľa nej aj pri zápaloch močových ciest a kože. Dodala, že v praxi sa stretáva s prípadmi, keď predpísané antibiotiká pacientovi nezaberú.

„Môže ísť o nesprávne zvolený typ antibiotika, nedodržanie dávkovania alebo o rezistenciu baktérií, ktorá je dôsledkom ich častého a nevhodného používania v populácii. Preto je dôležité, aby antibiotikum bolo predpísané len vtedy, keď je naozaj potrebné, a aby pacient dodržal celý predpísaný režim, aj keď sa cíti lepšie,“ pripomenula Bendová.

Krčová ako príklad uviedla tuberkulózu, pri ktorej predčasné ukončenie liečby vedie k rezistencii. Vysvetlila, že antibiotiká zároveň pôsobia aj na bežné baktérie v tele, ktoré sa im dokážu prispôsobiť a časom získať odolnosť. „Rezistentné baktérie oslabujú organizmus a môžu sa nekontrolovateľne šíriť, až nakoniec spôsobia infekcie aj u ľudí, ktorí neužívali žiadne antibiotiká,“ podotkla.