Môj profil 
Predplatné
K rečníckemu mikrofónu pristúpili predseda Slovensko-ruskej spoločnosti Ján Čarnogurský, podpredseda KSS (sýrsky rodák) Jalal Suljeman, Juraj Jánošovský z Ligy národnej a sociálnej záchrany, expert na medzinárodné vzťahy František Škvrnda, predseda Slovenského hnutia obrody Robert Švec, občiansky aktivista Roman Ruhig a ďalší, vrátane troch rečníkov z prítomných občanov.
Marcové protestné zhromaždenie sa nieslo v znamení významného vojenského úspechu sýrskej regulárnej armády, dobytia oázy a mesta Palmýra, ktoré vojenskí odborníci strategicky porovnávajú s víťazstvom Červenej armády pri Stalingrade v roku 1943. Zhromaždenie v tejto súvislosti zaslalo prezidentovi Sýrskej arabskej republiky list s týmto znením:
„Vážený pán prezident, my, účastníci verejného zhromaždenia na námestí Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave, sme s veľkou radosťou prijali správu o oslobodení starobylého sýrskeho mesta Palmýra z okupácie vrahov a teroristov, ktorí sa nazvali Islamský štát. Blahoželáme Vám, sýrskemu ľudu a hrdinskej sýrskej armáde k tomuto významnému víťazstvu. Palmýru ste vrátili do dedičstva celého civilizovaného ľudstva. Prajeme Vám a sýrskemu ľudu zavŕšenie víťazstva vyhnaním teroristov Islamského štátu z celej Sýrie. Nech žije víťazstvo sýrskych zbraní!“
Protestné zhromaždenie si tiež minútou ticha uctilo hrdinskú smrť ruského vojaka 25-ročného dôstojníka Alexandra Prochorenka, ktorý navádzal bombardovanie na vojenské pozície Islamského štátu. A keď bolo jasné, že sa z obkľúčenia islamistov nedostane, tak vyvolal úder na seba a padol spolu s nimi.
Pre západný svet je toto konanie Slovana absolútne šokujúce, pretože jeho médiá ho s oslavnými ódami doposiaľ ospevujú. No azda najvýstižnejšie to vyjadrili Daily Miror: „Takto zomierajú vojaci. Vzdávam ti česť, tovarišč!“.
Napriek tejto téme však moderátor hneď v úvodných slovách pripomenul mimoriadne aktuálnu marcovú tému, ktorá je najdôležitejšou už 17 rokov. 24. marec 1999 bol začiatkom agresie 19 členských štátov OSN proti ďalšiemu suverénnemu členovi OSN – proti Zväzovej republike Juhoslávia. V tento deň totiž zomrelo medzinárodné právo a začala platiť len džungľa – právo silnejšieho. Smutné pri tom je, že Slovenská republika k tomuto medzinárodnému zločinu tiež prispela vďaka vláde M. Dzurindu.
Pod aké „hrdinstvo“ vojsk NATO sme sa to tiež podpísali? Prezident Slobodan Miloševič ich charakterizoval už z väzenia v Haagu: „NATO zlikvidovalo omnoho viac nemocníc, ako tankov, trafilo omnoho viac škôl ako tankov, viac lekárskych centier, škôlok a jaslí, ako tankov“. Zdá sa, že naozaj môžeme byť na seba pyšní.
Organizátori avizovali, že jedným z kľúčových rečníkov marcového protestného zhromaždenia sa má stať predseda Asociácie slovenských vojakov Jozef Žarnovičan. Žiaľ, ten sa ho kvôli technickej poruche na svojom aute nedokázal zúčastniť. Okamžite sa však prítomným ospravedlnil a sľúbil, že májového protestného zhromaždenia sa určite zúčastní.
Vladimír Mikunda
.jpg)
