Slováci kedysi dostali akcie veľkých podnikov, dnes v nich drobní akcionári takmer neexistujú

Vyplýva to z analýzy brokera O.Z.I. Online Zone Investment Opportunities (OZIOS), ktorá mapuje osudy vybraných národohospodársky významných podnikov pri príležitosti 35. výročia začiatku kupónovej privatizácie.

Podľa analytikov sa tento vývoj opakoval bez ohľadu na odvetvie. Týkal sa strojárskych podnikov, energetických spoločností, bánk aj pivovarov. Pôvodne rozdrobená vlastnícka štruktúra sa postupne koncentrovala v rukách jedného strategického investora alebo majoritného akcionára. „Akokoľvek sú príbehy tradičných strojárskych či energetických kolosov, bánk alebo pivovarov odlišné, jeden scenár sa opakoval: rozdrobená akcionárska štruktúra z kupónovej privatizácie sa postupne skoncentrovala v rukách jedného majoritného vlastníka,“ uviedol analytik OZIOS Adam Austera.

Podľa neho je zaujímavé, že cieľ podporiť investovanie medzi bežnými ľuďmi sa do istej miery vracia až dnes. „Dnes sa široká verejnosť učí investovať do akcií, aby nenechala úspory pod matracom alebo na nevýhodných bankových účtoch. Pritom túto príležitosť ľudia dostali v masovom meradle už v deväťdesiatych rokoch a rozbehnutie investovania medzi bežnými ľuďmi bol jeden z cieľov kupónovej privatizácie. Dalo by sa povedať, že kupónová privatizácia prišla z tohto hľadiska príliš skoro,“ konštatuje Austera.

Slovenským príkladom tohto vývoja je podľa analýzy rafinéria Slovnaft. Štátny podnik sa na akciovú spoločnosť premenil na jar 1992 v rámci prvej vlny kupónovej privatizácie. Kontrolný balík akcií neskôr získala spoločnosť Slovintegra z okruhu vtedajšieho manažmentu. Po roku 2000 vstúpil do spoločnosti strategický investor, maďarská skupina MOL, ktorá svoj podiel postupne zvýšila na viac ako 98 percent.

Vyvrcholením koncentrácie vlastníctva bolo rozhodnutie z jesene 2019, keď MOL vytesnil zostávajúcich drobných akcionárov, z ktorých mnohí získali akcie práve počas kupónovej privatizácie. Za jednu akciu dostali 85 eur. Časť akcionárov však s výškou protiplnenia nesúhlasila a spor sa napokon dostal až pred Súdny dvor Európskej únie.

Analýza zároveň pripomína, že slovenský vývoj sa od českého po rozpade federácie odlišoval. „Kým v Česku pokračovala druhá vlna kupónovej privatizácie, na Slovensku sa už nekonala. Vláda zvolila iné formy privatizácie, najmä priame predaje strategickým investorom,“ vysvetľuje Austera.

Podobný osud ako Slovnaft podľa analýzy postihol aj ďalšie významné podniky z bývalého Československa. Medzi ne patria napríklad Nová huť Ostrava, Plzeňský Prazdroj, ČEZ, Investičná a poštová banka či Škoda Plzeň. Hoci sa ich privatizačné príbehy v detailoch líšili, výsledok bol vo väčšine prípadov rovnaký – rozdrobené vlastníctvo z čias kupónovej privatizácie postupne ustúpilo dominancii jedného majoritného vlastníka a drobní investori z akcionárskych štruktúr postupne zmizli.