Slováci chcú investovať, no nemajú z čoho

Na Slovensku pravidelne investuje približne pätina populácie a ďalších 16 percent investuje príležitostne. Pätnásť percent ľudí by s investovaním chcelo začať, no približne dve pätiny populácie neinvestujú a ani to neplánujú. Hoci približne pätina opýtaných za hlavnú prekážku označuje obavy z rizika, až 40 percent uvádza ako hlavný problém nedostatok kapitálu. Priemerný čistý finančný majetok Slovákov po odpočítaní dlhov a bez započítania nehnuteľností dosahuje menej ako 11-tisíc eur.

Podľa odborníkov je práve absencia finančnej rezervy jedným z hlavných dôvodov, prečo ľudia často robia pri investovaní chyby. „Postoj k investovaniu by nemusel byť na Slovensku vo všeobecnosti až taký problém, lebo bariéry ako strach z rizika či straty alebo nedostatok znalostí sa dajú prekonať poradenstvom alebo správnym výberom aktíva. Oveľa väčším problémom je, ak ľudia nemajú čo zhodnocovať. Ak investujú peniaze určené na finančnú rezervu a príde nečakaný výdavok, predávajú investície v nevhodnom čase a realizujú stratu. Práve preto je nevyhnutné mať najskôr finančnú rezervu aspoň vo výške troch až šiestich mesačných platov,” upozorňuje Andrej Rajčány z Across Private Investments.

Ženy majú na investovanie talent, no stále ho nevyužívajú. Brzdia ich stereotypy aj nízke sebavedomie

Práve vytvorenie rezervy podľa odborníkov predstavuje základ zdravých osobných financií. Cesta k investovaniu sa preto nezačína výberom akcií, fondov či kryptomien, ale dôkladnou kontrolou rodinného rozpočtu. Across Private Investments odporúča najprv analyzovať príjmy a výdavky, obmedziť zbytočnú spotrebu a až následne vytvárať priestor na pravidelné sporenie. Ak už domácnosť rezervu má, môže väčšiu časť voľných prostriedkov smerovať na investície.

Ak ani po znížení výdavkov nezostáva priestor na odkladanie peňazí, riešením môže byť podľa hlavného analytika Across Private Investments Dominika Hapla zvyšovanie príjmov. „Rekvalifikačné kurzy, učenie sa novému jazyku či nadobudnutie žiadaných technických alebo iných zručností dokážu zásadne zvýšiť hodnotu človeka na trhu práce. Pre iných môže byť riešením odvaha začať s vlastným podnikaním alebo vytvorením bočného príjmu, ktorý do domácnosti prinesie chýbajúcu finančnú stabilitu,” radí Hapl.

Odborníci zároveň upozorňujú, že investovanie nie je výsadou bohatých. Rozhodujúca nie je výška prvej investície, ale pravidelnosť a dlhodobosť. Aj malé mesačné sumy totiž dokáže v priebehu rokov výrazne zhodnotiť efekt zloženého úročenia. Podľa Across Private Investments môže pravidelné investovanie 500 eur mesačne pri priemernom čistom sedempercentnom ročnom výnose počas 25 rokov vytvoriť majetok približne 400-tisíc eur po zohľadnení inflácie. „Na Slovensku stále medzi ľuďmi rezonuje mýtus, že investovanie je len pre bohatých. Kto si však dokáže odoprieť okamžitú spotrebu a postupne buduje svoje portfólio aj po malých čiastkach, ten časom vytvorí majetok, ktorý ho ochráni pred budúcimi krízami,” dodáva Rajčány.

Zmeny v druhom pilieri sa týkajú len investovania, nie vstupu do piliera, tvrdí Erik Tomáš

Zaujímavý pohľad na investičné preferencie Slovákov priniesol aj prieskum spoločnosti 365.invest. Ak by si ľudia museli vybrať medzi investíciou do nehnuteľnosti a dovolenkou, spoločnosť je rozdelená takmer na polovicu. Investíciu do nehnuteľnosti by uprednostnilo 48 percent respondentov, zatiaľ čo 43 percent by dalo prednosť dovolenke.

Výsledky zároveň potvrdzujú tradične silný vzťah Slovákov k nehnuteľnostiam. Ich vlastníkmi je približne 93 percent domácností a realitné fondy patria medzi najobľúbenejšie investičné produkty. Muži častejšie uprednostňujú investovanie do nehnuteľností než ženy, pričom výrazné rozdiely sa ukázali aj medzi jednotlivými regiónmi.

Podľa Petra Vojteka z 365.invest dnes už nejde o rozhodovanie v štýle buď investícia, alebo zážitky. „Výsledky prieskumu ukazujú, že Slováci stále vnímajú nehnuteľnosť ako stabilnú a zrozumiteľnú hodnotu. To však neznamená, že jedinou cestou je kúpa vlastného bytu či domu. Čoraz dostupnejšou alternatívou sú aj realitné fondy, ktoré umožňujú investovať do trhu s nehnuteľnosťami aj s výrazne nižšou vstupnou sumou. Pri rozumnom finančnom plánovaní tak ľudia nemusia voliť medzi budovaním majetku a zážitkami,” uviedol.

Popri nízkej finančnej rezerve však rastie aj ďalšie riziko. Spoločnosť Partners upozorňuje na pribúdajúce investičné podvody, ktoré sa už dávno netýkajú iba kryptomien. Podvodníci dnes lákajú investorov aj na údajne výhodné dlhopisy, akcie, zlato, developerské projekty či exkluzívne fondy. Spoločným znakom býva prísľub rýchleho a vysokého zisku, zneužívanie dôveryhodnosti známych osobností a vytváranie tlaku na okamžité rozhodnutie.

„Najhoršou reakciou na investičný podvod by bolo prestať investovať zo strachu, že každá investícia je nebezpečná. Podvodníci nezarábajú na investovaní, ale na našej dôvere, emóciách a unáhlených rozhodnutiach. Predtým ako niekam pošleme peniaze, mali by sme vedieť, komu ich posielame, do čoho investujeme a za akých podmienok ich môžeme dostať späť,” upozorňuje odborník na osobné financie spoločnosti Partners Andrej Zareva.

Analytik: Slovensko zaostáva v investíciách, fixné investície klesli, krajina stráca schopnosť lákať zahraničný kapitál

Na lepšiu orientáciu odporúča Partners využívať takzvaný investičný semafor. Zelená predstavuje štandardné investície, ako sú diverzifikované fondy alebo ETF od regulovaných poskytovateľov. Oranžová upozorňuje na rizikovejšie investície, napríklad jednotlivé akcie, firemné dlhopisy, komodity či kryptoaktíva, ktoré si vyžadujú viac skúseností. Červená signalizuje podozrivú ponuku, pri ktorej sa objavujú nereálne sľuby vysokých výnosov, tlak na okamžitú platbu, požiadavka na sprístupnenie internetbankingu alebo neochota poskytnúť základné informácie o poskytovateľovi.

Zareva zároveň zdôrazňuje, že ani kryptomeny nemožno automaticky považovať za podvod. „Pri každej rizikovejšej investícii, nielen pri krypte, by mal človek vložiť iba sumu, ktorej stratu dokáže uniesť. Finančná rezerva, peniaze na blízke výdavky ani celé úspory do nej nepatria. Rozumné investovanie sa nezačína otázkou, čo dnes najrýchlejšie rastie, ale načo peniaze potrebujem, kedy ich budem potrebovať a aký pokles dokážem zvládnuť,” uzatvára.

Všetky tri pohľady sa napokon zhodujú v jednom. Úspešné investovanie nestojí na hľadaní najvýnosnejšieho produktu, ale na vytvorení finančnej rezervy, pravidelnom odkladaní peňazí, realistických očakávaniach a dôkladnom preverovaní každej investičnej ponuky. Bez týchto základov zostáva budovanie majetku nielen náročnejšie, ale aj podstatne rizikovejšie.