Sľuby pre vlastných voličov miznú po jednom. Vláda nevie doručiť výsledky v dôležitých témach

Koalícia môže hovoriť, že zákon o mimovládkach zastavil Ústavný súd. To je iba polovica príbehu. Druhá polovica sa odohrala počas nasledujúcich šiestich mesiacov. Koalícia mala parlamentnú väčšinu, poznala výhrady súdu a mohla pripraviť užšiu a presnejšiu úpravu. Neurobila to.

Tým definitívne zanikol nový režim transparentnosti mimovládok. DCA a preverovanie pandémie ukazujú, že nejde o jediný sľub, ktorý sa po voľbách zmenšil na výsledok, ktorému má volič veriť bez dokumentov potrebných na jeho kontrolu.

Šesť mesiacov, ktoré rozhodli

Ústavný súd 17. decembra 2025 vyslovil nesúlad celého zákona č. 109/2025 Z. z. s ústavou a viacerými medzinárodnými záväzkami Slovenska. Nález bol vyhlásený 4. februára 2026. Tým zákon stratil účinnosť a začala plynúť šesťmesačná lehota na nápravu.

Národná rada mala do 4. augusta prijať nápravu, ktorá by právnu úpravu uviedla do súladu s ústavou. Keď to neurobila, zákon stratil platnosť. Nezanikli občianske združenia, nadácie ani pôvodné zákony, podľa ktorých fungujú. Zanikol celý nový režim výkazov, zverejňovania darcov, informačných povinností, dohľadu a pokút. Presne na tento následok upozorňovali HS už po rozhodnutí Ústavného súdu.

Koalícia po rozhodnutí tvrdila, že súd sa postavil na stranu opozície a mimovládok. Zároveň však verejne oznámila, že jeho výhrady zapracuje a zákon upraví. Sama tým potvrdila, že nález neznamenal koniec témy ani zákaz ďalšej legislatívy. Politický cieľ zostal, parlament dostal čas, ale prisľúbená zmena neprišla.

Práve túto možnosť nechala koalícia prepadnúť.

Hlas zákon vykostil ešte pred rozhodnutím súdu

Zodpovednosť sa nezačína až pri šesťmesačnej nečinnosti. Vláda vo svojom programovom vyhlásení pomenovala konkrétny problém: politicky zamerané subjekty, často financované zo zahraničia, ktoré netransparentne ovplyvňujú politickú súťaž. Zároveň sľúbila transparentné pravidlá financovania mimovládnych organizácií.

Po zásahoch presadených Hlasom však zo zákona vypadol lobing aj označenie organizácií so zahraničnou podporou. Zostal plošnejší režim výkazov, zverejňovania súkromných darcov, dohľadu a opakovaných pokút. Povinnosti sa neviazali na politické pôsobenie, ktoré vláda opisovala v programovom vyhlásení, ale zasahovali aj organizácie, ktoré s politickou súťažou nemuseli mať nič spoločné. Vybrané organizácie prijímajúce verejné peniaze mali navyše odpovedať na infožiadosti o hospodárení s týmito prostriedkami.

Hlas tak zákon nielen politicky vykostil, ale oslabil aj jeho právnu obhájiteľnosť. Z úzko pomenovaného problému zostal plošný administratívny nástroj. Ústavný súd potom kritizoval neprimeranosť povinností, zásah do súkromia darcov, odstrašujúci účinok na združovanie aj prenášanie úloh verejnej moci na súkromné organizácie.

Hlas presadil, aby sa lobing riešil samostatným zákonom. Ministerstvo vnútra následne sľubovalo vlastnú legislatívu. Ešte 2. apríla 2026 oznámilo, že návrh je dokončený a „v najbližších dňoch“ ho predloží do medzirezortného pripomienkového konania.

K uzávierke článku sa však na Slov-Lexe nenachádzal verejný legislatívny proces, v ktorom by občania, združenia a odborníci videli paragrafové znenie a mohli ho pripomienkovať.

Hlas teda zobral lobing z jedného zákona a sľúbil druhý. Prvý pripravil o pôvodné politické zacielenie, druhý doteraz neukázal verejnosti.

Toto už nemožno pripísať Ústavnému súdu.

Reparát nemal byť kópiou padnutého zákona

Po náleze už nešlo o záchranu pôvodného zákona. Koalícia mala pripraviť nový a užšie zacielený návrh, ktorý by sa vrátil k problému pomenovanému v programovom vyhlásení vlády.

Mohla oddeliť kontrolu verejných peňazí od súkromných darov, prijať pravidlá lobingu, presne vymedziť politickú činnosť a zamerať sa na subjekty, pri ktorých možno preukázať konanie v záujme zahraničného zadávateľa. Nebola by to kozmetická oprava starého zákona, ale nová úprava postavená na užšom a obhájiteľnejšom základe.

Do uplynutia lehoty sa však v parlamente ani vo verejnom legislatívnom procese taký návrh neobjavil. Vláda namiesto toho poukázala na existujúce kontroly a audity. Tie priniesli jednotlivé zistenia pri nakladaní s verejnými peniazmi a umožnili ich medializáciu. Neodpovedajú však na otázky, kto financuje politický vplyv, kto v koho prospech lobuje a či niektorý subjekt presadzuje záujmy zahraničného aktéra.

Koalícia teda nenahradila chybný zákon presnejším. Predložila jednotlivé kontrolné zistenia, ale systémové riešenie, ktoré sľúbila voličom aj vo svojom programovom vyhlásení, im dodnes dlhuje.

Na tento koniec sme upozornili vopred

Keď Ústavný súd zákon zastavil, v HS sme nepísali, že transparentnosť mimovládok je navždy pochovaná. Napísali sme: „Ak ju koalícia myslela vážne, teraz nemá výhovorky.“

Zároveň sme pomenovali jedinú obhájiteľnú cestu. Koalícia mala pripraviť úpravu, ktorá obstojí pred Ústavným súdom aj európskym právnym rámcom. Druhou možnosťou bolo zostať pri rétorike a skončiť s ďalším nedokončeným pokusom.

Dnes vidíme, prečo bolo potrebné pozerať najmä na parlament. Ústavný súd zákon zastavil po tom, čo vyslovil jeho nesúlad s ústavou. O tom, že po ňom nezostane ústavne prijateľná náhrada, však rozhodla až nečinnosť vládnej väčšiny.

Súd zákon zastavil. Do koša ho definitívne poslala nečinnosť koalície.

DCA zostala. Úspech zatiaľ stojí na slove ministra

Pri DCA sa rovnaký vzorec ukazuje inak.

Smer proti obrannej dohode s USA viedol jednu zo svojich najtvrdších opozičných kampaní. Hovoril o zradcovskej zmluve, americkej okupácii a referende. Dnes však Robert Kaliňák nepredstavuje zmenu DCA, ale výsledok rokovaní o jej vykonávacích dokumentoch. Tvrdí, že Slovensko získalo výhodnejšie podmienky a späť operačné riadenie letísk Sliač a Kuchyňa.

Samotná DCA sa nezmenila. Nebola nanovo schválená parlamentom ani ratifikovaná prezidentom. Výsledkom posledných rokovaní boli vykonávacie dokumenty, s ktorými pôvodná rámcová zmluva počítala od začiatku.

Je možné, že Kaliňák v rámci platnej DCA vyrokoval pre Slovensko prakticky výhodnejší režim. Verejnosť to však nemôže posúdiť, pretože podpísané dokumenty nevidela.

Ministerstvo obrany sme preto podľa infozákona požiadali o podpísané vykonávacie dohody, ich prílohy a podklady, z ktorých Kaliňák vyvodzuje návrat operačného riadenia letísk Sliač a Kuchyňa. Odpoveď, odmietnutie alebo mlčanie rezortu môže byť predmetom samostatného pokračovania.

Výsledok covidového preverovania zostal za stupňom „Vyhradené“

Poslednou kontrolnou vzorkou je preverovanie manažmentu pandémie. Vláda v januári 2024 vymenovala Petra Kotlára za splnomocnenca pre preverenie riadenia pandémie a použitia zdrojov. Urobila tak na návrh predsedu vlády. Jeho mandát sa teda netýkal iba medicínskych sporov, ale aj rozhodovania a verejných peňazí.

Zodpovednosť za dnešný stav nemožno zvaliť iba na Kotlárove sporné výroky. Vybrala ho vláda, určila mu mandát a mala možnosť vyžadovať výsledok, ktorý verejnosti ukáže zistenia o rozhodovaní, výdavkoch a osobnej zodpovednosti.

Kotlár vláde výstup predložil. Kabinet 11. februára 2026 schválil jeho informáciu uznesením č. 59/2026. Materiál je však označený stupňom utajenia „Vyhradené“. Občan preto nevie, čo preverovanie zistilo a či naplnilo dôvody, pre ktoré splnomocnenec vznikol.

Mimovládky, DCA a covid nespája rovnaká právna situácia. Spája ich politický vzorec. Keď prišiel čas premeniť veľké slová na platný zákon, zverejnený dokument alebo pomenovanú zodpovednosť, koalícia predložila menší a horšie kontrolovateľný výsledok.

Pri mimovládkach je účet najjasnejší. Koalícia mala väčšinu, šesť mesiacov aj presne pomenované výhrady súdu. Napriek tomu nepredložila verejne dohľadateľnú náhradu.

Preto už niet výhovorky.