Sloboda človeka je taká dôležitá ako ochrana pred koronou. A či ešte viac?

Bratislava 7. apríla 2020 (HSP/Roman Bednár/Foto:Pixabay)

Pre mňa je rozhodne dôležitejšia. Tvrdil som to už dávno vo viacerých článkoch. Odrazu o tom v tomto zmysle začal písať aj mainstream. Spočiatku nám pravidelne prikazoval a odoporúčal len štátom naordinované „väzenie“, ako najvyšší a najdôležitejší imperativ v súčasnej koronálnej situácii. Tomu sa malo poslušne podriadiť všetko a všetci

Písal som viackrát, že z toho bude viac škody ako osohu. Zruinuje to ekonomiku, zničí mnoho malých firiem a firmičiek, mnohých ľudí to zničí psychicky, príde mnoho samovrahov, spôsobí to veľmi mnoho domáceho násilia na ženách a deťoch. Katastrofálna bude situácia pre osamelo žijúcich starých ľudí, i v domovoch dôchodcov, kde bude izolácia pre nich neznesiteľná a budú tam mrieť nielen na koronu, ale i na depresie, smútok a žiaľ, atď…..

To všetko odrazu až teraz začínajú písať aj mainstream médiá a začínajú spochybňovať oprávnenosť opatrení proti korone v dĺžke ich trvania i v ich rozsahu.

Len niečo z toho, čo bolo v pondelok v nemeckom mainstreame:

„Už po dvoch týždňoch sa môže stať pobyt vo vlastných štyroch stenách neznesiteľným. Už teraz sú následky opatrení vlády v Berlíne drastické. Státisícky malých a stredných firiem museli žiadať o pomoc štátu a nikdy v povojnovej histórii nemuselo toľko aj veľkých firiem zastaviť prevádzku, poslať pracovníkov domov a štát im platí 60 percent zo mzdy……..“

Pokračujem v mojich úvahách:

Nesporným faktom je, že korona-opatrenia už po relatívne krátkom čase extrémne narušujú kvalitu života a poškodzujú psychicky i fyzicky zdravie ľudí. Kto sa musí obávať o svoju prácu (mnohí ju teraz stratia), i o to, že odrazu nemá z čoho zaplatiť nájomné, splácať dlhy a pod., ten trpí psychicky a to počase ide aj na telesné zdravie.

A pre mňa bolo dávno samozrejmé, že aj karanténa ničí psychické zdravie, a to takmer u každého. Aktuálny online-prieskum jednej východonemeckej univerzity ukázal, že deti i dospievajúci trpia už teraz na akútne symptómy podráždenosti a nekontrolovaných výbuchov agresivity a viac ako dve tretiny Nemcov si robí veľké starosti o budúcnosť.

Toto všetko sa ešte vo zvýšenej miere týka ľudí, ktorí už pred koronou žili v ťažkých sociálnych pomeroch. Nemeckí psychológovia varujú pred tým, že pre nejedno dieťa môže domáca izolácia zapríčiniť suicid. Okrem toho je mimoriadne narušená i školská výučba. Nemcom priam zúfalo chýbajú športové podujatia – najmä ich nadovšeko milovaný futbal.

Čím dlhšie trvajú tieto – inakšie ich nemožno nazvať – brutálne tvrdé a totálne prehnané opatrenia, tým viac to ničí spoločnosť a prináša jej to čoraz väčšie problémy. Preto nie je možné akceptovať, aby tento stav trval mesiace.

Je potrebné si na najvyšších miestach konečne uvedomiť, že ani ochrana ľudského života nemôže mať absolútnu prioritu. V iných prípadoch, kde by sme to mali a museli robiť, to nerobíme a v nezmyselných vojnách obetujeme bez najmenšieho problému, a takpovediac bez mihnutia okom milióny ľudských životov. Takisto nechránime vôbec životy miliónov, ktorí v priebehu rokov zomreli na rakovinu, lebo fajčili, pričom ohrozujú a poškodzujú aj zdravie miliónov nefajčiarov. Štát to však ignoruje a ani ho nenapadne ochraňovať aj tieto životy!

Preto je to vrcholne pokrytecké a extrémne paradoxné, keď v tomto prípade sa štát odrazu správa inakšie.

V každom prípade nesmú byť takejto pokryteckej ochrane života obetované všetky demokratické práva na slobodu indivídua, ako aj práva na sociálne kontakty a aj práva na to, aby sme ekonomiku držali v patričnom chode.

Život ako taký,  je fakticky v každom okamihu plný rizík a to treba akceptovať.  To znamená, že aj pred koronou (a bude to tak aj po nej) bol každý z nás neraz aspoň potenciálne v životunebezpečných situáciách a štát proti tomu nič nerobil a nejeden z nás takú situáciu neprežil. A podobne aj teraz je každý z nás len potenciálne ohrozený koronou a nejeden z nás jej padne za obeť.

Mne je moja osobná sloboda, sloboda pohybu a potreba osobných kontaktov  oveľa dôležitejšia ako vynútená a bezpodmienečná ochrana pred koronou. Môj čas, ktorý bol v týchto mesiacoch určený na túto slobodu, na jej slobodnú realizáciu, mi štát násilne vzal a či doslova ukradol proti mojej vôli. A už mi ho nikdy nevráti – lebo tento môj ukradnutý čas na slobodu je navždy stratený.

Mimochodom, štáty nezmyselne a doslova zločinecky vydávajú miliardy na zbrane, ktoré zabíjajú a vraždia neporovnateľne masovejšie ako korona, a ani ich len nenapadne dať tieto peniaze na ľudí, na zlepšenie ich životov a na záchranu mnohých ohrozených životov.

Takéto štáty sú preto len luhármi a pokrytcami, keď sa v tomto prípade korony hrajú na záchrancov životov.

Roman Bednár