Bratislava 13. mája (TASR/HSP/Foto:TASR)
Odborári totiž žiadajú, aby v správe bolo zakotvené navyšovanie prostriedkov do školstva každoročne o 200 miliónov eur
Do ďalšieho ostrého štrajku sa zamestnanci škôl pustia možno už začiatkom nového školského roka. Školskí odborári momentálne medzi zamestnancami škôl zisťujú nálady, koľko z nich by bolo ochotných zapojiť sa.
Darina Nagyová z prešovskej organizácie školského odborového zväzu hovorí, že na poslednom rokovaní mimoriadnej rady zväzu v apríli sa väčšine členom pozdával ako termín štrajku 2. september. “Takže by sa neotvoril školský rok. Ale nebavili sme sa o tom záväzne, boli to také návrhy,” dodala Nagyová s tým, že odborári sa nepustia do ďalších protestných aktivít bez toho, kým nebudú poznať nálady členskej základne. Podľa Nagyovej by pritom mohlo ísť aj o viacdňový štrajk.
Líder školských odborárov Pavel Ondek hovorí, že odborári prijali uznesenie, na základe ktorého budú zisťovať nálady zamestnancov škôl a diskutovať s nimi o problémoch školstva. Konkrétny termín protestných aktivít však podľa neho stanovený nebol. “O všetkom musí rozhodnúť rada odborového zväzu,” tvrdí Ondek. Ďalšie aktivity budú závisieť od toho, ako dopadne diskusia o správe o stave školstva z dielne ministra Dušana Čaploviča (Smer-SD). Odborári totiž žiadajú, aby v nej bolo zakotvené navyšovanie prostriedkov do školstva každoročne o 200 miliónov eur. “O správe bude diskutovať štvorpartita aj okrúhly stôl. Očakávame, ako dopadne diskusia a zariadime sa podľa toho, či naše pripomienky budú zapracované,” podčiarkol líder odborárov.
Odborári naposledy zorganizovali zhromaždenie pred Úradom vlády SR a parlamentom v utorok (7.5.). S transparentmi v hlavnom meste vyjadrila svoju nespokojnosť asi tisícka zamestnancov škôl. Podľa Nagyovej však už nemá veľký zmysel organizovať protestné aktivity do konca školského roka, kým nie je jasné, ako dopadne debata o spomínanom dokumente. Verejná diskusia je otvorená do konca júna. Správa o stave školstva obsahuje 22 opatrení v oblasti regionálneho školstva a 22 v oblasti vysokého školstva. Školským odborárom sa väčšina z nich pozdáva, tvrdia však, že bez finančného krytia sa nemusí podariť zrealizovať ich.