Vysvetľuje, prečo aj Rada vlády tento zákon až dvakrát odmietla. Podľa nej iba samotné nálepkovanie organizácií bez funkčného kontrolného mechanizmu nič nerieši. Úrad splnomocnenca namiesto toho navrhoval systémové riešenia – zjednotenie výročných správ, či odstupňovanie sankcií v ústavnom rámci.

To, že fungovanie mimovládok na Slovensku, najmä tých politicky exponovaných treba riešiť, je zrejmé. Máme dokonca také kuriozity, ako to, že v 259 občianskych združeniach figuruje jeden a ten istý štatutár, alebo že niektoré organizácie sa tvária ako chránené dielne, no fakturujú ako s.r.o. Riadna kontrola viac ako 400 miliónov eur, ktoré do mimovládok na Slovensku ročne tečú nie je šikanovaním, ale povinnosťou.

Viac sa dozviete vo videorozhovore so splomocnenkyňou vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti, Mgr. Simonou Zacharovou, MBA.

Dnešnou témou budú najmä mimovládne organizácie. Minulý rok v apríli bola prijatá legislatíva, ktorá sa im venovala, ale koncom roka prišla pre tento zákon stopka v podobe rozhodnutia ÚS. Skúsme si ten príbeh zrekapitulovať.

Je dobré, že máme príležitosť sa k tomu vrátiť a zrekapitulovať ten stav, pretože aj verejnosť sa v tom dvojročnom príbehu trošku stratila. Je potrebné vniesť do toho pravdivosť, faktickosť a vecnosť.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Celý príbeh sa začal v apríli 2024 poslaneckým návrhom zákona o zahraničných agentoch z dielne poslaneckého klubu SNS. Ja som, ako podpredsedníčka Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie, do toho diania od začiatku aktívne vstupovala, pretože predtým už Rada dvakrát prijatie takéhoto zákona odmietla.

Poviem prečo. Ten zákon z dielne SNS nebol efektívny. Ukazoval síce prstom, stigmatizoval, nálepkoval, ale to nám nič nerieši. Pokiaľ chceme tvoriť zákony, ktoré budú efektívne a budú pre ľudí, musíme sa pozrieť do hĺbky, nie ísť po povrchu. Čo rieši nálepkovanie? Nič.

Na úrade, aj vo funkcii splnomocnenkyne vlády, som sa vždy riadila transparentnosťou a odbornosťou. To, čo sme navrhovali na Úrade splnomocnenca vlády, bolo prísť s reguláciami, ktoré nebudú stigmatizovať, nebudú ústavne zasahovať do práv občanov a budú efektívne. Konkrétne zjednotenie výročných správ a odstupňovanie sankcií v ústavnom rámci. Najprv výzva na nápravu, potom finančná pokuta a až na návrh súdu by bola organizácia rozpustená. Nie je predsa v poriadku ísť len po povrchu a nálepkovať organizácie bez funkčného kontrolného mechanizmu.

Musíme totiž pamätať na to, že tu máme organizácie vykonávajúce všeobecne prospešné činnosti. Až 43 % sociálnej starostlivosti vykonávajú neverejní poskytovatelia. Máme dobrovoľnú civilnú ochranu, dobrovoľných hasičov, športové kluby… Sú to tichí dobrovoľníci, ktorí nepotrebujú robiť politiku, ani sa ukazovať. A nám ide o to, aby sme im pripravili zákonné pravidlá, ktoré ich nepranierujú, ale im vychádzajú v ústrety.

Kontrola je samozrejme namieste. Každá organizácia s IČO podlieha zákonu o účtovníctve. Každá, ktorá poberá verejné prostriedky zo štátneho rozpočtu alebo z európskych štrukturálnych a investičných fondov, podlieha kontrole v medziach zákona. Pokiaľ hovoríme o férovej spolupráci medzi štátom, samosprávami a mimovládnymi organizáciami, kontrola bude vždy namieste. Ale forma prípravy toho zákona bola zvolená nešťastne.

Ten príbeh sa ťahal v podstate až do roku 2025. My nepotrebujeme nálepkovať – potrebujeme vidieť transparentné účtovníctvo a transparentné financovanie. To je všetko, čo štát potrebuje. A má na to všetky kontrolné mechanizmy – daňový úrad, finančnú správu, kriminálny úrad finančnej správy, vládny audit, európsky audit, tzv. OLAF, NKÚ. Štát má všetky zákonné nástroje a má ich využívať.

K tomu pôvodnému zákonu sa ale postupne pridávali ďalšie návrhy, okrem iného aj o lobingu. Práve to bol moment, keď som to verejne odmietla. Ako prvá som to povedala aj na tlačovej konferencii po Rade vlády pre mimovládne neziskové organizácie, ešte v decembri 2024. Dôvod bol jednoduchý – lobing je tak komplexná, závažná a ťažká téma, že si vyžaduje vlastný zákon, nie byť prílepkom k niečomu inému. Rozprávala som sa o tom na najvyššej úrovni, aj s bývalou ministerkou spravodlivosti SRN, aj s autorom samotného zákona o lobingu v Nemecku, ktorého sme neskôr pozvali na Slovensko, na okrúhly stôl. Táto téma je živá, ale je na úplne samostatnú reláciu.

Chcela som len poukázať na to, že nesmieme robiť veci, ktoré nie sú systémové, nie sú koncepčné a ktoré v konečnom dôsledku poškodia nás všetkých. A tak sa v podstate aj stalo. Musím povedať, že všetko dobré, čo sa do toho zákona prinieslo – teda zjednotenie výročných správ a ďalšie prvky – pochádzalo z dielne nášho Úradu. Pripravili sme to v spolupráci s OECD, Benátskou komisiou aj Európskou komisiou.

Podnikla som zahraničné cesty a stretávala sa so zahraničnými partnermi, pretože rôzne krajiny už takéto zákony majú. Spomínal sa napríklad zákon FARA zo Spojených štátov, no je to trochu iný model. Náš právny systém sa riadi anglosaským právom, takže nie všetko je priamo aplikovateľné. Ja som vždy za to, aby sme komunikovali, diskutovali a vybrali si to, čo je dobré pre Slovensko a pre jeho právny systém. Situácia ohľadom zákona dopadla ako dopadla, zákon bol odhlasovaný, neskôr podaný na preskúmanie Ústavnému súdu a ja jeho rozhodnutie a nález plne rešpektujem.

Ústavný súd zákon stopol, okrem iného mu vyčítal, že zasahuje do súkromia darcov, ide o potenciálne šikanózne konanie a pre mimovládky, prináša povinnosti nad bežný rámec. Myslíte si, že sú tieto výhrady namieste?

Plne rešpektujem Ústavný súd a jeho nález. Ústavný sudca, pán Miloš Maďar, nám dal za pravdu v tom, že kontrolná činnosť je správna a namieste, pokiaľ je v medziach zákona. Takisto sa zhodol na tom, že transparentnosť financovania mimovládnych organizácií, ako aj ich činností, má byť vykonávaná a dodržaná. To sú presne tie princípy, ktoré sme presadzovali od začiatku.

Sú podľa vás v súčasnosti mimovládky na Slovensku transparentné?

Organizácie, s ktorými na Úrade splnomocnenca denne pracujeme, áno, sú transparentné. Máme štyri národné projekty, cca 30 miliónov eur, do ktorých sa len minulý rok zapojilo viac ako tisíc mimovládnych organizácií. Sú to združenia vykonávajúce sociálnu starostlivosť, edukáciu, kultivujúce historické a kultúrne pamiatky, folklórne súbory… Subjektov občianskej spoločnosti je skutočne veľa.

Je tu aj vyjadrenie predsedu Komory mimovládnych neziskových organizácií, pána Marcela Zajaca, ktorý pred dvoma týždňami povedal, že kontrolu víta, transparentnosť považuje za potrebnú a je rád za súčinnosť mimovládnych organizácií s naším úradom.

Poďme k auditu ministerstva financií, ktorý kontroloval fungovanie mimovládok za roky 2020-2025. Kontrolovalo sa 26 subjektov, pri šiestich boli zistené nedostatky, dokopy 17 pochybení. Ako boli tie subjekty do kontroly vyberané?

Každý subjekt s IČO podlieha podľa zákona o účtovníctve kontrole – každá mimovládna organizácia, ale aj samospráva a akákoľvek inštitúcia, ktorá prijíma verejné zdroje zo štátneho rozpočtu alebo z európskych fondov.

Do mimovládnych organizácií ide ročne cez 300 miliónov eur, k tomu takmer 120 miliónov eur z asignácie právnických a fyzických osôb, cez dve percentá z dane. Toto všetko sú verejné prostriedky daňových poplatníkov a štát ich musí kontrolovať, to je jeho úloha. Výčitky, že by to bolo pranierujúce alebo šikanujúce, neberiem do úvahy. Napokon, samotné mimovládne organizácie nemajú s kontrolou problém. Zmluvy sa zverejňujú v centrálnom registri zmlúv, mechanizmy sú nastavené dobre, len ich musíme využívať.

Čo sa týka vládneho auditu, ktorý stále prebieha – nebudem sa k nemu vyjadrovať, počkám na finálne výsledky. Pri niektorých projektoch koná aj Európska prokuratúra, napríklad pri projekte pani Šimečkovej konajú aj orgány činné v trestnom konaní. Nie som sudca ani prokurátor. Ale práve toto potvrdzuje to, na čo apelujeme dva roky – transparentnosť financovania a dôsledná kontrola.

Poviem príklad z praxe. Na Slovensku máme asi 64-tisíc aktívnych občianskych združení. Podľa našich zistení v 259 z nich figuruje jeden a ten istý štatutár. Myslím si, že je namieste, aby štát takúto vec kontroloval a postrážil.

Čiže jeden človek má 259 mimovládok?

Áno, a tam niečo nie je v poriadku. Máme organizácie, ktoré sa tvária ako chránené dielne a veselo fakturujú ako s.r.o. Ten stav nie je ružový. Tak, ako sa vyskytujú pochybenia pri s.r.o.-čkách či akciových spoločnostiach, aj tu sú špekulanti, ktorí by mohli zneužiť nejakú slabosť systému. Štát, ako dobrý hospodár, si musí postrážiť aj takéto „sivé zóny“.

Na verejnosť sa dostali aj informácie o duplicitných a triplicitných fakturáciách nadácie pani Šimečkovej. Označujú to za „účtovné pochybenia“. Z vášho pohľadu mohlo ísť naozaj len o chybu, nedbalosť, alebo bol možno aj nejaký iný zámer?

K tomuto sa nebudem vyjadrovať, počkám na finálny výsledok. Samozrejme aj mňa to zaujíma, aj z odborného hľadiska. No znova apelujeme na všetky mimovládne organizácie – buďte transparentní, veďte poriadne účtovníctvo. Každá organizácia, s ktorou sa stretávam, hovorí, že účtovníctvo robiť musí. Nie je to iba slovenská povinnosť, je to požiadavka na európskej úrovni. Každý, kto nakladá s verejnými financiami, musí znášať zákonnú kontrolu.

Ústavný súd tomu zákonu vyčítal viacero vecí. Hovorili ste, že nechcete hodnotiť to rozhodnutie, ale predsa len – ako to vnímate?

Nie že nechcem hodnotiť, plne rešpektujem rozhodnutie a nález Ústavného súdu. To, čo zákonu vyčítal, sme reflektovali už v našich pripomienkach k nemu a presne na tie veci sme aj upozorňovali.

Zjednoťme výročné správy pre všetky subjekty mimovládnych organizácií. Na Slovensku máme päť právnych foriem – nadácia, neinvestičný fond, občianske združenie, nezisková organizácia a organizácia s medzinárodným prvkom. Každý takýto subjekt by mal vypracovávať výročnú správu, lenže toto zatiaľ zákon neobsahuje. Právnu povinnosť majú iba nadácie a neinvestičné fondy. Občianske združenie to môže robiť na dobrovoľnej báze. Môže, ale nemusí.

Ja som to navrhovala a keby tak zákon prešiel, dnes by sme už mali prvé výsledky. Videli by sme, ako jednotlivé organizácie hospodária. Pokiaľ si nadácia neplní povinnosť vypracovať výročnú správu, štát ju musí upozorniť – neplníš si zákonný záväzok. Preto by bolo dobre nastaviť férové pravidlá. Pre výročné správy, pre výkaz transparentnosti, jednoducho právny rámec, ktorý budú dodržiavať všetky subjekty.

Drvivá väčšina mimovládok je teda v poriadku a nemá s tým zásadnejší problém. Ten majú najmä subjekty, ktoré sa radi zapájajú do politického súboja. Je to tak?

Samotný predseda Komory pre mimovládne neziskové organizácie v Rade vlády kontrolu víta. Malé komunitné združenia s tým nemajú absolútne žiadny problém. To, že úzka skupina ľudí využíva napríklad uznesenie z 18. februára, ktoré priniesol pán premiér, na politický boj, to je podľa mňa skôr plnenie politickej agendy určitej úzkej skupiny.

Je tu teda uznesenie vlády z 18. februára, o zvýšení účinnosti kontrolnej činnosti mimovládnych organizácií, v kontexte nálezu Ústavného súdu. Jednotlivé rezorty majú kontrolovať mimovládky v rámci svojej pôsobnosti, nielen ministerstvo financií, ale aj rezort práce, vnútra, kultúry, a podobne…

Treba zdôrazniť kľúčovú vec – uznesenie neprináša žiadne nové povinnosti organizáciám, ani žiadnu novú právnu úpravu.

Je to reakcia na výsledky vládneho auditu, ktorý identifikoval nedostatky. My sa musíme vysporiadať s chybami, ktoré sa dejú. Niekto ich robí úmyselne, niekto nie, to je bežná vec. Treba pripraviť opravné mechanizmy, ktoré budú v medziach práva aj ústavy.

Je dôležité zdôrazniť, že vláda v programovom vyhlásení deklaruje podporu všetkým organizáciám, ktoré robia lepší život občanom. Nie je teda v záujme vlády pranierovať organizácie, ani vytvárať šikanózne kontroly. Kontroly vykonávajú aj mnohé iné európske krajiny. Takisto Európsky dvor audítorov na to upozorňuje – kontrolujte si verejné financie, je to vaša povinnosť.

Toto uznesenie je technické riešenie, nie politický humbug. Reflektuje výsledky vládneho auditu a nález Ústavného súdu. Máme tu kontrolné mechanizmy, poďme ich využívať.

Mimovládok je naozaj veľmi veľa. Podľa akého kľúča budú rezorty vyberať subjekty, ktoré kontrole podrobia?

To technické riešenie bude navrhnuté, zatiaľ sa k tomu nevyjadrujem.

Už sa nejaké kroky aj podnikajú, ten proces už prebieha?

Uznesenie sa musí naplniť. Tak, ako priniesol pán premiér tento materiál na vládu, bude vykonané a splnené.

Mimovládne organizácie si zobrali na mušku aj vás. Žiadali, aby ste odstúpili, lebo vraj robíte nadprácu. Pred vaším nástupom sa váš úrad venoval vraj len odborným témam, no po vašom príchode sa zaoberáte politikou a kritizujete tých, ktorých by ste nemali. Ako to vidíte?

Konštruktívnu kritiku samozrejme prijímam, pretože tá nás posúva ďalej. Apel na moje odstúpenie, ktorý podpísalo 120 osôb, som prijala s pokorou. Je však potrebné povedať, že som splnomocnenkyňa vlády pre takmer 80-tisíc organizácií po celom Slovensku. Malé komunitné združenia vo Svidníku, v Čadci, v Rimavskej Sobote, po celej krajine, ktoré vykonávajú všeobecne prospešné činnosti. Je mojou povinnosťou podporovať týchto ľudí, o ktorých mnohokrát ani nevieme, a ktorí vykonávajú skvelé veci v sociálnej oblasti, vo vzdelávaní, v zdravotníctve.

Samozrejme, nie všetko je každému po chuti a vnímanie mojej práce môže byť subjektívne. Ale konám v plnom súlade so štatútom splnomocnenca vlády. Na úrade máme štyri národné projekty za cca 30 miliónov eur, cez ktoré vykonávame verejné politiky – potravinová pomoc, integrácia, strešné organizácie… Projekt Strešné organizácie vykonáva 14 verejných politík – v oblasti civilnej ochrany, práce s mládežou a športom, únia materských centier, ochrana prírody. Minulý rok sa doň zapojilo viac. ako tisíc mimovládok.

Na Slovensku máme dobrovoľných záchranárov, ktorí sú mnohokrát neviditeľní a tichí, a niekedy mi je vyčítané, že sa príliš zaoberám jednou témou. Ja si to nemyslím. Títo ľudia sú podporení európskymi prostriedkami a vykonávajú pre krajinu skutočnú prácu. Nasadzovali sme ich napríklad aj pri slintačke a krívačke. 12 hodín dezinfikovali autá na hraniciach, po 12 hodinách sa striedali. Pomáhali pri povodniach v roku 2024. Ja sama som bola na Suchohrade, tí ľudia do tretej rána pomáhali hasičom a príslušníkom ozbrojených síl. Sú to pátrači, aj špičkoví dronisti. Máme dronistu, ktorý svojou dobrovoľníckou prácou zachránil 30 ľudských životov. V Krompachoch máme organizáciu, ktorá už 25 rokov pomáha zraniteľným skupinám, rómskej minorite, jednorodičom… Nájsť si prácu a integrovať sa do spoločnosti. Či so mnou budú niektorí súhlasiť alebo nie, budem týmto ľuďom pomáhať, pretože si myslím, že je to správne.

V médiách sa ale najviac priestoru venuje práve politicky exponovaným mimovládkam.

Samozrejme, niektoré mimovládne organizácie suplujú činnosť politických strán. Je to v poriadku? V prostredí tretieho sektora sú ľudskoprávne, watchdogové organizácie, sociálna starostlivosť, aj rôzne iné. Mať watchdogovú organizáciu, ktorá poukazuje na chyby vlády, to nie je nič zlé. A platí to pre akúkoľvek vládu, ktorá príde.

Potom je tu ale druhá stránka, ktorou sa na Úrade splnomocnenca takisto zaoberáme – vplyvové činnosti. Možno si niekto povie, že táto téma nie je atraktívna. Práve naopak, je veľmi aktuálna, týka sa rôznych krajín. Napríklad Nemecká spolková republika má právne zadefinovaný terminus technicus politickej nadácie. Poďme sa o tom rozprávať aj my, na odbornej pôde. Tá debata už prebieha, s partnermi z mimovládnych organizácií, dokonca aj so zahraničnými mimovládkami pôsobiacimi na Slovensku, na pôde Úradu vlády, pretože to je môj prirodzený partner na diskusiu.

Doba sa vyvíja, čelíme rôznym krízam, humanitárnym aj vojenským, nielen na Ukrajine, ale aj na Blízkom východe. Aj tretí sektor musí na túto situáciu právne reagovať. Organizácie FATF a Moneyval nás upozorňujú – robte zákony, ktoré budú efektívne, nie drakonické, ale zmysluplné. Sú totiž aj subjekty, ktoré sa zapájajú do financovania terorizmu, do obchodovania s ľuďmi. Štát je tu na to, aby takéto veci strážil a eliminoval. A to platí aj pre vplyvové činnosti.

Mali sme tu svojho času aj tému zasahovania do predvolebného súboja, cez rôznych influencerov. Ale to by asi chcelo samostatnú reláciu.

To je pravda. A práve tu sa dostávame k tomu, prečo je transparentnosť financovania mimovládnych organizácií taká dôležitá. Organizácia, ktorá dostane financie z verejného zdroja, ich musí jasne deklarovať. Aj servis, ktorý za ne poskytla. Ten férový vzťah štátu, samosprávy a mimovládnych organizácií, musí byť absolútne čistý, transparentný a čitateľný.