Môj profil 
Predplatné
Bratislava 26. februára (TASR/HSP – Ilustrácia HSP)
Pozemky spoločenstiev môžu skončiť ako majetky z divokej privatizácie
Rozsiahle výmery štátnych lesov a pozemkov v pozemkových spoločenstvách môžu skončiť podobne ako majetky počas tzv. divokej privatizácie v 90. rokoch. Pozemkové spoločenstvá na Slovensku obhospodarujú približne 500.000 hektárov (ha) pôdy, z ktorej 100.000 až 150.000 ha vo vlastníctve štátu a neznámych vlastníkov spravuje Slovenský pozemkový fond (SPF). Uviedol to dnes na tlačovej konferencii v Bratislave podpredseda strany Most-Híd a poslanec Národnej rady (NR) SR Zsolt Simon.
“Vláda Roberta Fica predkladá do parlamentu návrh zákona (o pozemkových spoločenstvách – pozn. TASR), ktorý už prešiel prvým čítaním. Zákon hovorí o tom, že štátny podiel chce vláda predať za znaleckú cenu jednému zo spoluvlastníkov, ktorý je podielnikom v pozemkovom spoločenstve. Môže teda byť 100 vlastníkov a ak jeden z nich má dobré konexie, tak SPF mu za znaleckú cenu predá predmetnú pôdu na splátky na obdobie 10 rokov,” informoval ďalej opozičný poslanec.
Desaťročné obdobie splácania môže podľa Simona byť nastavené aj tak, že “počas prvých 9 rokov splácania nadobúdateľ pôdy zaplatí 1 euro a v desiatom roku splácania zaplatí zvyšok”. “Ak sa však jedná o lesné pozemky, tak príjem z predaja dreva prichádza pravidelne každý rok. Mne táto filozofia predaja pripomína éru divokej privatizácie na Slovensku, lebo aj vtedy sa uplatňoval rovnaký princíp – daroval sa niekomu funkčný závod aj so skladovými zásobami s tým, že kupec ho raz zaplatí. Príkladom je spôsob, akým dostali Rezešovci za Mečiarovej vlády VSŽ,” spresnil.
Väčšina vlastníkov sa bude len prizerať, čo robí 51 %-ný vlastník
Novelou zákona o pozemkových spoločenstvách sa podľa neho zároveň zavádza, že každé pozemkové spoločenstvo bude musieť mať právnu subjektivitu a na rozhodovanie o nakladaní s majetkom bude stačiť 50-% podiel výmery plus jeden hlas. “Na Slovensku jestvujú pozemkové spoločenstvá, ktoré neevidujú podiel štátu či neznámych vlastníkov, ale jestvujú aj také spoločenstvá, v ktorých štát má 40-% respektíve 50-% a vyšší podiel. V takýchto prípadoch stačí, ak jeden z vlastníkov požiada o kúpu pôdy a získa tým právo rozhodovať o celom majetku. Ak bude napríklad 100 spoluvlastníkov, tak jeden z nich kúpi podiel, ktorým nadobudne 50-% podiel plus jeden hlas. Zvyšných 99 vlastníkov sa bude len pozerať a nebude môcť s majetkom nakladať,” upozornil.
Pripomenul, že takto budovaný princíp v príslušnej legislatíve v SR nie je nový. “Rovnaký princíp navrhovala už prvá Ficova vláda v roku 2009, keď bol predkladateľom minister pôdohospodárstva Stanislav Becík. Vláda vtedy návrh zákona nakoniec stiahla z parlamentu po prvom čítaní,” podčiarkol.
“Uvítali by sme, keby sa filozofia predaja pozemkov nebudovala na prospech vybraného jednotlivca, ale aby sa zachovávala filozofia spoločného nakladania s pozemkovým majetkom. Taktiež by sme uvítali, keby vláda SR do zákona pri kúpnej cene pozemku zapracovala podmienku, že ročná splátka pre nadobúdateľa nesmie byť nižšia ako jedna desatina jej celkovej kúpnej ceny,” dodal.
.JPG)
