Šimkovičová Pri príležitosti 105. výročia vzniku samostatného spoločného štátu Čechov a Slovákov vyzdvihla predovšetkým zásluhy Tomáša G. Masaryka. Poukázala pritom na jeho talent, myslenie, vzdelanie, tvorivosť, čestný charakter i nebojácnosť. Práve na Masarykov charakter má nadväzovať aj jej vízia ako šéfky rezortu kultúry.

Za svoj list si vyslúžila enormnú kritiku hlavne z opačného politického tábora. Igor Matovič napríklad napísal:” … píše “predstaviteľka” rezortu kultúry a ja neviem, či sa smiať či plakať.”

Šimkovičová sa ale nezľakla a na sociálnej sieti vyslala jasný odkaz. Jej reakciu prinášame v plním znení:

“Vážení moji prísni kritici,

vážim si kritiku, ktorou ste ma priam zaplavili. Dodávate mi tým veľa energie, aj keď to možno tak nevyzerá.

Ako som sa vyjadrila predtým, nepochopenie považujem za nedorozumenie. A ako som sľúbila, budem sa snažiť nedorozumenia trpezlivo vysvetľovať.
Poďme postupne. O výraze Prvá česko-slovenská republika píšete, že je to gramatická chyba, môj text však zodpovedne prešiel odbornou korektúrou, a keď ste ma upozornili na chybu, opýtala som sa svojej korektorky, kde je pravda. Napísala mi toto: To sú presne tie veci, na ktorých sa jazykovedci či korektori úplne nezhodnú, napríklad aj ten spojovník by sa z hľadiska niektorých písať mal (ako Rakúsko-Uhorsko, pretože sú to dva celky, už v období prvej republiky to písali raz tak, raz tak, polemika pokračovala aj v ďalších desaťročiach, a ako vidíme, dodnes rozdeľuje našu spoločnosť, v prípade záujmu si vyhľadajte spojovníkovú vojnu, ktorú chvíľu nazývali aj pomlčkovou), ale to ťažko vyriešime v komentároch pod statusom, keďže to tak dlho nedokázali vyriešiť ani odborníci. Čo sa týka Prvej česko-slovenskej republiky, je to akoby v súčasnosti zaužívané pomenovanie 1. ČSR, podobne ako Prezidentský palác sa nepíše s veľkým P, volá sa inak, ale v mnohých redakciách sa to zaužívalo takto, kým v iných sa stále pridŕžajú písania s malým p.

Čo sa týka štylizácie, ako píšete, že je nevhodná, a predpokladáte, že si tým u našich bratov spravíme hanbu, tak opäť si myslím, že je váš predsudok mylný. Ako som písala, dostala som neverejný srdečný pozdrav od pána ministra Českej republiky, bola to reakcia na moju správu a veľmi slušne poďakoval. Tým vám chcem vysvetliť, že to, že si spravíme v Česku hanbu, je len predsudok. Odhoďme teda predsudky a počkajme si na oficiálnu odpoveď kabinetu českého ministra kultúry.

Niektorí píšete, že som mala spomenúť aj meno Milana Rastislava Štefánika. Ja som pána generála spomenula, je to v poznámke pod čiarou, len s tým, že som jeho meno nespomenula explicitne, a to z jasných dôvodov. Milan Rastislav Štefánik túžil po vzniku slovenského štátu. Prial si, aby slovenský národ mal vlastný slovenský štát. Veľmi pomohol so vznikom 1. ČSR, to bez pochýb. V tejto mojej správe však išlo o nadviazanie komunikácie a to sa lepšie znázorňuje na postave pána T.G. Masaryka.

Ďalej mi píšete, že vznik 1. ČSR nebola kultúrna udalosť, ale že to bola udalosť politická. Pozrite, so vznikom republiky idú ruka v ruke mohutné oslavy. Obyvatelia sa zo vzniku štátu tešia a oslavujú, umelci spievajú, tancujú. To je tá kultúrna časť. A ja ako predstaviteľka rezortu kultúry k tomu chcem pristupovať aj v tomto duchu.

Som veľmi rada, že ma sledujete, veľmi si to vážim. A ak sa vám podarí, začnite mi trošku dôverovať, budem pracovať o to viac a čoraz s väčšou chuťou. Viem, že to nemáte ľahké, a verte mi, ani ja to nemám ľahké. A keď si želáte kvalitnú a schopnú ministerku, tak jej skúste dôverovať.

A na záver by som vás poprosila, píšte mi kritiku, ja ju rada prijmem, rada sa poučím, ale tu sme na oficiálnej stránke ministra kultúry – neskúsime kritiku formulovať kultúrnym spôsobom?

A prosím, ešte jedna maličkosť: Všetko, čo píšete mne ako čelnému reprezentantovi kultúry na Slovensku, je, akoby ste písali všetkým v oblasti kultúry, ktorú zastupujem. Sú to moji ľudia a budem ich chrániť najviac, ako to pôjde, aj keď sa názorovo mimo profesie niekedy nezhodneme. Názorová nezhoda musí byť rešpektovaná a nemôžeme nerešpekt prenášať do profesie, inak nebudeme schopní spolupracovať. Viete, jediný názor, kde sa patrí zhodnúť, je ten, aby sme všetci ťahali za jeden povraz, ktorým je skvalitňovanie slovenskej kultúry, inak sa nebude dať spolupracovať. Viete, ja chápem, že ste si mnohí predstavovali niekoho iného na mojom mieste. V prvom rade za to, že som teraz tu, môžu výsledky volieb a moji drahí voliči, ktorí mi prejavili priazeň a dôveru, a ja si plne uvedomujem z toho plynúcu obrovskú zodpovednosť a budem robiť všetko pre to, aby som ich nesklamala. V druhom rade ja za to môžem, že som sa dostala až sem, keď som sa rozhodla kandidovať. A ja môžem aj za to, ako budem teraz vykonávať svoju prácu. Už vo vyjadrení som vám sľúbila, že to bude čestne a zodpovedne a v zmysle postu ministra kultúry aj slušne a kultúrne. A za tým si stojím.”