Šimkovičová o snahách Slovenska patriť do jadra EÚ, o kritike V4, Istanbulskom dohovore i odzbrojovaní občanov

Slovensko 29. júna 2017 (HSP/Foto: TASR – Martin Baumann)

Martina Šimkovičová aktuálne pôsobí v parlamente ako nezaradená poslankyňa. Po zvolení za poslankyňu na kandidátke strany Sme rodina – Boris Kollár viacerí očakávali, že sa ako bývalá moderátorka súkromnej televízie bude venovať problematike médií.

Ako vyštudovaná špeciálna pedagogička sa chcela pôvodne venovať sociálnej oblasti, nakoniec sa ale stala podpredsedníčkou Výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.

Aký je jej postoj k Istanbulskému dohovoru, ktorý pod rúškom ochrany žien pred násilím vnáša do spoločnosti gender ideológiu? Čo si myslí o snahách dostať Slovensko do jadra EÚ? Poslankyňa nám zodpovedala tieto a ďalšie otázky týkajúce sa domácej i zahraničnej politiky.

Akej problematike sa aktuálne v parlamente venujete? Pripravujete nejaký nový zákon, prípadne zmenu aktuálneho?

Najviac sa venujem problematike sociálnych vecí a rodiny, a ako vyštudovaného špeciálneho pedagóga ma prirodzene zaujímajú všetky témy súvisiace so školstvom.

Ale aby som odpovedala konkrétne, už dlhšiu dobu pracujeme s tímom na novelizácii ktorá súvisí s alarmujúcim stavom v akom sa nachádza slovenská kuratela a sociálne úrady. Prístup sociálnych úradov a pracovníkov k výkonu ich práce je, mierne povedané, ľahostajný, čo sme jasne videli v niekoľkých kauzách za dlhšie obdobie. Myslím si, že ak neurobíme ako štát zmeny v tejto oblasti – v prístupe k rodinám, k rodinnej politike, vyrábame si obrovský problém do budúcna. Myslím si, že je nutné aby sme sa inšpirovali praxou z okolitých štátov, kde sú v tejto oblasti už niekde úplne inde. Konkrétne mám na mysli prístup úradov k sociálne slabým, deťom zo znevýhodneného prostredia, ale obrovskou skupinou sú aj deti z rodín po rozvodoch.

Ďalší okruh ktorým sa intenzívne zaoberám v súčasnosti je novela školstva. Asi každý už zachytil toľko skloňovaný národný program Učiace sa Slovensko. Musím povedať, že mám veľké výhrady voči niektorým konkrétnym zmenám ktoré sa v rámci tohto programu pripravujú. Predpokladám, že sa bude o novele školstve v parlamente hovoriť na jeseň tohto roka a ja si to určite nenechám ujsť. Nerada by som tu a teraz zachádzala do väčších detailov, ale keď si všimneme ako sa v tejto problematike angažuje tretí sektor a vo všeobecnosti liberálna časť poslancov, človeku prirodzene začne blikať kontrolka.

V mnohých prípadoch hlasujete za návrhy koalície. Na konci mája ste s koaličnými poslancami predložili návrh zákona. Ozývajú sa hlasy, že si vás SMER-SD kúpil. Čo si myslíte o týchto tvrdeniach?

Na Výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny, kde som podpredsedníčkou, sme ÚPN riešili niekoľkokrát. Ústav sa pod vedením p. Krajňáka potýka s mnohými problémami. Členovia dozornej aj správnej rady dlhodobo upozorňovali na podivné praktiky vo vedení, nedostatočnú transparentnosť, nedostatky pri hospodárení. Všetkým nám predsa záleží na tom, aby táto inštitúcia fungovala transparentne, efektívne a hospodárne. Preto som sa rada pripojila k predkladateľom návrhu. Tento návrh totiž zavádza demokratický a transparentnejší model fungovania ÚPN, sprísňuje kontrolné mechanizmy a vylučuje možnosť zneužívania kompetencií vedením.

Ja som sa k tomu, či si ma SMER kúpil, vyjadrila už toľkokrát, že môžem opäť len zopakovať moje stanovisko. Tieto ataky sú smiešne. SMER predsa nemá žiaden dôvod si kupovať poslancov, keď má pohodlnú koaličnú väčšinu aj bezo mňa. Ja som vždy hlasovala podľa môjho najlepšieho vedomia a svedomia, na rozdiel od poslancov, členov strán, kde o slobodnej vôli nemôže niekedy byť ani reč. Mne nikto pokyny nedáva. Všetky zákony si pred každou schôdzou prechádzame s mojou asistentkou. Ak nám niečo nie je jasné, poradím sa s autormi zákona a veľmi často si vypočujem aj názor z tej druhej strany, aby som mala ucelený obraz. Na základe týchto vstupných informácií a toho, čo sa povie v rozprave, robím nakoniec rozhodnutie ako hlasujem.

Ak som hlasovala so Smerom, bolo to vždy na základe toho, že som sa stotožnila s predkladaným zákonom. Avšak veľakrát podporujemaj opozičné návrhy. Podporím napr. každý návrh ktorý podporuje mladé slovenské rodiny, matky, prípadne hendikepovaných a podporím bez výnimky každý návrh, ktorý bráni naše tradičné kresťanské hodnoty. Čo ma prekvapuje je, že niekedy ani opozícia si sama sebe navzájom nevie svoje dobré návrhy podporiť. Napríklad, keď opozičné poslankyne, matky, nepodporia opozičný návrh na zvýšenie rodičovského príspevku alebo príspevok na opateru dieťaťa.

Mám slobodnú vôľu sa rozhodovať sama za seba a veľmi si to vážim.

Aký je váš názor na snahy Roberta Fica, aby Slovensko patrilo do jadra Európskej únie?

Nesúhlasím s tým, aby sme vstupovali do jadra EÚ. Viac Európy a viac integrácie je presný opak toho, čo potrebujeme a čo si želajú občania. Argumenty, že ak budeme patriť k elite Európy, budeme môcť o všetkom rozhodovať priamo od stola, sú ilúziou. Ani to, že budeme čerpať ešte viac eurofondov, nie je až tak celkom pravda. Eurofondy nevieme čerpať ani teraz a okrem toho som presvedčená, že sú spojené s korupčným správaním obrovských rozmerov. Vnímam eurofondy ako formu uplácania krajín a politikov aby poslúchali Brusel a držali ústa. Okrem toho, od roku 2020 už budeme čistými platcami, čo znamená, že dostaneme cez eurofondy len to, čo sme si „predplatili“. Patriť do jadra nie je pre Slovensko výhodné.

V uplynulých dňoch sa vo Voklswagene Slovensko uskutočnil štrajk zamestnancov. Je podľa vás správne, že zamestnanci štrajkovali za zvýšenie platov, alebo sa prikláňate k názoru, že vyššie platy slovenských zamestnancov môžu odradiť potenciálnych investorov?

Samozrejme, že som bola na strane štrajkujúcich, držala som im palce. Slováci sú veľmi pracovití, produktivita práce je u nás veľmi vysoká… a samozrejme sa u nás pracuje za smiešne mzdy v porovnaním s tým, čo by museli vyplatiť zamestnancom na západe. Toto sú faktory ktoré sem ťahajú zahraničných zamestnávateľov. Už je asi načase aby sme sa postavili voči vykorisťovaniu našich občanov a snažili sa aspoň priblížiť mzdami západu.

Čo si myslíte o tvrdeniach, že údajný nedostatok pracovných síl by mal byť na Slovensku riešený zvýšením počtu zahraničných pracovníkov?

V prvom rade by sa mali adekvátne mzdy ponúknuť našim občanom. Nie je predsa správne, aby ľudia pracovali vo fabrikách noci, víkendy a sviatky za minimálnu mzdu. A keď je to už neúnosné, namiesto toho aby sa niečo robilo so mzdou, nahradíme našich pracujúcich novými, ešte chudobnejšími, z iných krajín.

Vy sama ste matkou troch detí. Aký je váš postoj k tomu, že o smerovaní Európy rozhodujú ľudia, ktorí nemajú deti, ako napríklad Angela Merkelová, Emanuel Macron či MarkRutte?

Samozrejme, že v tom vidím problém. Ľudia ktorí nemajú deti, sa všeobecne pozerajú na svet inou optikou ako tí, čo deti majú. Každý, kto deti má, vie veľmi dobre popísať, ako sa mu zmenili hodnoty, priority a ako sa začal po narodení detí báť. To všetko sú faktory, ktoré zohrávajú rolu aj v tom, ako človek vníma svet ako politik a aké robí rozhodnutia.

Čo si myslíte o kritike Macrona, ktorý obvinil krajiny V4, že EÚ používajú ako „supermarket“?

Nesúhlasím s názorom, že niektoré krajiny, a už vôbec nie krajiny V4, využívajú EÚ ako supermarket. Toto je lož a demagógia, ktorú radi šíria niektorí, a žiaľ, aj slovenskí politici. Snažia sa v nás vyvolať pocity viny a manipulovať nás k svojim záujmom.

Západné krajiny si hlavne naším vstupom do EÚ vytvorili nové trhy pre odbyt svojho druhotriedneho tovaru. U nás sa fabriky, družstvá a poľnohospodárska výroba zrušili ako podmienka nášho vstupu. Všetko, čo sme vedeli dochovať, vyrobiť či dopestovať, sme začali dovážať. Netreba zabúdať ani na nemalé prostriedky ktorými každoročne do EÚ prispievame. EÚ nám ich potom vracia formou viazaných peňazí, pričom nám presne diktuje, ako a kde ich môžeme minúť, bez ohľadu na naše priority a potreby. EÚ nie je pre krajiny V4 až taký výhodný biznis, ako sa to pán Macron snaží prezentovať.

V parlamente ste zároveň podpredsedníčka Výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Aký je váš postoj k Istanbulskému dohovoru?

Istanbulský dohovor je zvláštny dokument. Je to text, kde sa pomaly v každej vete spomína ochrana práv žien. Som žena a už samotný názov “istanbulský” podľa mesta krajiny, ktorá práva žien pod rúškom náboženskej ideológie stále viac porušuje, mi vyvoláva predstavu, ako keby niekto výsmešne nazval dokument o ochrane židovských práv “osvienčimský”. Ale k veci. Dokument podľa môjho názoru v skutočnosti nie je vôbec o ženách. Je to ideologický dokument, kde sa na téme ochrany práv žien presadzuje pohľad na spoločnosť, kde riadenie bude pevne v rukách ideológov, ktorí budú určovať, čo si môžeme myslieť a čo nie.

Samozrejme, som proti násiliu a na ženách zvlášť.Avšak tu sa vytvára dojem, že v spoločnosti sú na jednej strane takpovediac zlí, agresívni muži a na druhej strane ich obete, utláčané a bité ženy. A medzi nimi a nad nimi musí vzniknúť umelá opatera štátu. Občania sú si predsa rovní bez rozdielu ich rasy, náboženstva, pohlavia a pod, aj bez Istanbulského dohovoru. Právo definuje násilie všeobecne dostatočným spôsobom. Štát dostatočným spôsobom vykonáva ochranu práv ľudí, ktorí sú diskriminácii a rôznym typom násilia vystavení. Uvedenie dohovoru do praxe zavedie diskrimináciu do základov práva a štátu dá moc túto diskrimináciu vynucovať. Jednoducho povedané, pod zámienkou ochrany, dôjde k reálnemu okliešteniu slobôd.

Aké je vaše stanovisko k snahám EÚ obmedziť zbrojenie jej občanov? Mali by mať podľa vás ľudia ľahší prístup k strelnej zbrani?

Myslím si, že prístup k strelnej zbrani tak ako je to nastavené teraz, je v poriadku. Snahy odzbrojiť občanov sú tu už nejakú dobu a to nie len u nás ale dlhšie aj v USA, či v západnej Európe. Vôbec sa mi samozrejme tieto snahy nepáčia, pretože situácia medzi obyvateľstvom v USA aj Európe je čoraz viac vyhrotená. Zločinci sa k ilegálnym zbraniam dostanú vždy, bez ohľadu na to ako budú nastavené zákony. A slušné obyvateľstvo ktoré sa v prípade zhoršenia situácie, napr. aj v súvislosti s neriadenou imigráciou, bude potrebovať brániť, sa vlastne brániť nebude môcť pretože bude odzbrojené.