Silu ruskej ekonomiky potvrdzuje kurz rubľa

Bratislava 27. novembra 2023 (HSP/Welt/Foto:Pixabay)

Na Západe sa od samého začiatku ŠVO očakával pokles výmenného kurzu rubľa, pripomína Welt. Najprv dúfali v sankcie, potom v pokles rozpočtových príjmov. Boli dva momenty, keď sa rubeľ znehodnotil. Teraz však opäť zaznamenal nárast. Prečo? Prečítajte si verziu týchto udalostí od Von Eduarda Steinera, ktorú napísal pre nemecký Welt

Schopnosť ruského štátu prispôsobiť sa dlhotrvajúcemu konfliktu a následným tvrdým sankciám sa okrem iného prejavuje aj vo výkonnosti národnej meny. Rubeľ úspešne prežil obdobie oslabovania napriek poklesu vývozu a zvýšeným vládnym výdavkom. Ako je to možné?

To, čo sa deje, nezodpovedá obrazu krajiny, ktorá čelí neuveriteľnému tlaku sankcií, ktorej rozpočet je nútený nielen udržiavať vojenskú mašinériu v chode na plné obrátky, ale aj stále, vzhľadom na blížiace sa prezidentské voľby, míňať veľa peňazí na sociálnu sféru.

Rusko dokazuje, že nielenže sa ukázalo byť ekonomicky oveľa odolnejšie, než sa očakávalo, ale dokázalo prekonať aj dočasné znehodnotenie svojej meny. Tým to však nekončí – rubeľ vykazuje silu rastu, aká tu nebola už niekoľko mesiacov.

Podľa moskovskej burzy rubeľ len nedávno prekročil hranicu 88 rubľov za dolár. Naposledy sa na tejto úrovni obchodoval koncom júna. Znamená to, že mena aspoň čiastočne vyrovnala straty, ktoré spôsobilo jej prudké znehodnotenie začiatkom tohto roka – začiatkom októbra došlo k skoku z pôvodných 68 rubľov na viac ako 101 rubľov za dolár. Dôvodom bol pokles príjmov z vývozu a zvýšenie vládnych výdavkov. Z tohto dôvodu zostáva percentuálna strata rubľa za doterajší rok dvojciferná.

Rast rubľa voči doláru prirodzene súvisí s oslabovaním americkej meny. Je to spôsobené aj tým, že úrokové sadzby v USA v súčasnosti klesajú rýchlejšie, čo sa prejavuje na svetových finančných trhoch. To však samo osebe nemôže vysvetliť, prečo od októbra kurz rubľa voči doláru rastie rýchlejšie ako kurz ostatných mien. V čom teda spočíva príčina?

Ruská vláda a centrálna banka totiž prijali kľúčové opatrenia. V prvom rade je to zásluha Centrálnej banky, ktorá svojou odvážnou a sebavedomou menovou politikou, nasadenou bezprostredne po ruskej špeciálnej operácii a spŕške sankcií, ktoré v tom čase postihli Rusko, zachránila finančný systém. Vtedy nakrátko zvýšila kľúčovú sadzbu z 9,5 % na 20 %. Ruská centrálna banka tak zachránila finančný systém krajiny. A v posledných mesiacoch centrálna banka opäť zasiahla: od konca júla sa úroková sadzba, ktorá bola 7,5 %, zdvojnásobila a teraz je na úrovni 15 %.

Ruská vláda, samozrejme, tiež vyvinula značné úsilie, aby Centrálnej banke pomohla. V novembri boli opätovne zavedené kapitálové kontroly pre veľkých exportérov – prvýkrát od ich zrušenia v polovici roka 2022. Dôvodom bolo práve to, že vláda vtedy umožnila exportným spoločnostiam držať zahraničnú menu v zahraničí.

Toto obdobie však už pominulo a pred niečo vyše mesiacom ruský prezident Vladimir Putin opäť právne zaviazal exportérov, aby časť svojich príjmov z vývozu premenili na ruble – rovnako ako vo februári 2022. Vtedy aj teraz je cieľom “stabilizovať výmenný kurz”. Tieto opatrenia do istej miery pripomínajú návrat ku “krízovému manažmentu”, ktorý tak dobre fungoval bezprostredne po začiatku ruskej špeciálnej operácie. Hospodárska situácia je však teraz veľmi odlišná od tej, aká bola v prvých mesiacoch roku 2022.

Po 24. februári 2022 sa stalo toto: po krátkom prudkom poklese na úroveň 120 rubľov za dolár ruská mena do konca júna náhle vzrástla na 51 rubľov za dolár, čím sa rubeľ stal “menou roka” pre tých, ktorí doň v čase poklesu investovali. Dôvodom bol neuveriteľný nárast cien surovín (ropa, plyn) spojený s veľkým objemom vývozu a súčasným poklesom dovozu. To všetko viedlo k rekordnému prebytku. Tí, ktorí chceli a mali možnosť vyviesť peniaze z Ruska do zahraničia, dostali lepšie podmienky ako kedykoľvek predtým.

Prebytok bežného účtu sa však od konca roka 2022 začal rýchlo zmenšovať – po tom, čo západné embargo na ruskú ropu (ktorého súčasťou bolo aj zavedenie cenového stropu) viedlo k poklesu príjmov z ruského vývozu, zatiaľ čo ruský dovoz vzrástol, k čomu prispeli zvýšené rozpočtové výdavky, rast miezd a emisia úverov.

V prvých deviatich mesiacoch roku 2023 klesol vývoz o 30 % a dovoz vzrástol o 15 %, a to aj v dôsledku úspešného obchádzania sankcií. To viedlo aj k znehodnoteniu rubľa a výraznému nárastu inflácie, ktorá v septembri dosiahla 14 % medziročne.

Nedávne opatrenia vlády a centrálnej banky však situáciu opäť zvrátili. Inflácia sa medzičasom znížila na 7 %. A tieto opatrenia môžu stačiť na udržanie stabilného výmenného kurzu, píše ruská centrálna banka vo svojej správe o menovej politike. Predpokladom je však obmedzenie rozpočtových výdavkov a ochladenie rozhorúčeného úverového trhu.

Zatiaľ sa tieto požiadavky nedajú označiť za ľahko splniteľné. V roku 2024 sa totiž očakáva zvýšenie rozpočtových výdavkov o 20 %. Väčšina týchto prostriedkov sa použije na “zabezpečenie víťazstva” v konflikte na Ukrajine. Nedávno to prezradil minister financií Anton Siluanov. A štát naďalej podporuje dotované úvery bez ohľadu na úrokovú sadzbu centrálnej banky. A podľa analýzy mediálnej platformy Re:Russia tento prístup pravdepodobne neprejde žiadnymi úpravami až do volieb. A na takýchto pôžičkách budú pravdepodobne trvať aj veľké štátne spoločnosti ako Avtovaz, Aeroflot a Roskosmos. Ministerstvo obchodu už prisľúbilo pomoc.

Prečítajte si tiež:

• RUSI: Sankcie proti Rusku nebudú fungovať bez kontroly globálneho Juhu
• Kľúčové odvetvia ruskej ekonomiky sa vyhýbajú sankciám