Je tu ale aj relatívne nový fenomén – umelá inteligencia. Denne ju používa až 70% mladých u nás. Deti si s AI budujú vzťahy a pritom sa rozprávajú s algoritmami, ktoré ich len chvália, nekritizujú, a často ich opantávajú aj úplne vymyslenými informáciami. Keď táto bublina spľasne, často je to vážny problém, ktorý môže vyvrcholiť aj pokusom o samovraždu.

Netreba zabúdať ani na hazard, ktorý deti vnímajú takisto doslova na každom kroku. Počas zápasu našich hokejistov o bronz na zimnej olympiáde sa reklama na hazard objavila v TV až 31-krát. Jedna vec je podpora športu. Druhá vec je, že takouto cestou si zarábame na vážne problémy v budúcnosti. Ako vieme, závislosť od hazardu je jednou z najsilnejších závislostí vôbec.

O nástrahách dnešnej doby, ktoré číhajú (nielen) na naše deti a mládež, sme sa rozprávali s komisárom pre deti, Prof. MUDr. Jozefom Mikloškom, PhD.

Austrália sa koncom minulého roka stala prvým štátom na svete, ktorý zakázal sociálne siete deťom mladším ako 16 rokov. Nad podobnými krokmi premýšľajú aj v iných štátoch po celom svete a táto téma už rezonuje aj u nás, na Slovensku. V akom je to štádiu?

Povedomie o negatívnych dopadoch sociálnych sietí narastá. Chvalabohu sa prebúdzame z prvotného ošiaľu, keď sme si mysleli, aké to bude super, ako nám to uľahčí život, atď. Zisťujeme, že nás to naopak čoraz viac spútava, čoraz viac vecí ide zlým smerom. Ale Slovensko sa spamätáva. Čo ma príjemne prekvapilo je, že až 80 % Slovákov je za to, aby sociálne siete do 16 rokov boli regulované. Je tu aj vôľa ministerstiev niečo s tým robiť, je tu na to súhlas.

Viem, že ako komisár pre deti mávate s mladými ľuďmi rôzne podujatia a táto téma na nich asi tiež prišla na pretras. Ako to vnímajú oni samotní?

Niekto to pekne nazval, že je to postoptimistická doba. Vidno, že aj tí mladí sa spamätávajú, už aj oni sami si to uvedomujú.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Keď sme pred dvoma rokmi mali parlament detí a mládeže, doslova povedali – urobte niečo, už sa nám to vymyká spod kontroly. Najnegatívnejší dopad sociálnych sietí? Duševné zdravie. Situácia je úplne alarmujúca. Negativita začala výrazne narastať a duševné zdravie detí je na tom veľmi zle.

Na Slovensku sme zaznamenali u 12 až 17 ročných dievčat nárast depresie o 145%, za ostatných 12 rokov, od roku 2012 do 2024. U chlapcov o 116%, u vysokoškolákov o 134%. ADHD narástlo o 72% a anorexia o 100%. To sú veľmi zlé čísla, a všetko to súvisí aj so sociálnymi sieťami.

Hovoríme o takom smutnom štvoruholníku. Vpravo je rozpad rodiny a všetky s tým súvisiace negatívne dopady a strata istoty. Vľavo je COVID, ktorý prispel najmä tým, že vtlačil mladých do sociálnych sietí. Tretia časť sú sociálne siete, umelá inteligencia a všetky online priestory. A vrch tvorí celková spoločenská situácia. To všetko dohromady vysvetľuje, prečo nám duševné zdravie mladých ide tak zlým smerom.

V čom je najväčšie nebezpečenstvo sociálnych sietí? Sú to komentáre v rôznych príspevkoch, diskusiách? Čo robí s dušou mladého človeka najväčšiu neplechu?

Do toho mladého človeka vstupuje obrovská neistota, priam až nenávisť voči sebe, je tam neustále porovnávanie. Talianska asociácia pre pediatriu zostavila metaštúdiu, zo 66 štúdií z celého sveta. Záver bol jednoznačný – čím viac času online, tým väčšia depresia, tým nižšia sebahodnota.

Robili sme výskum, kde sme sa mladých pýtali, či sa im to už vymyká spod kontroly, či oni sami na sebe pozorujú príznaky závislosti. Až 25% maloletých – to boli 12 až 13 roční – napísalo, že áno, myslím si, že moje príznaky ukazujú, že neviem žiť bez mobilu. 25% je veľmi vysoké číslo, pokiaľ ide o závislosť. Výrazne to stúpa.

Závislosť má veľmi silnú, až biologickú podstatu, hovorí o tom aj profesor Stránsky, ako neurológ. Opisuje mozgové dráhy závislosti, okruh slasti, ktorý je tam celý a ktorý napĺňa potreby, čo nám dávajú dobrý pocit. Hovorí, že dráha závislosti na heroíne je presne taká istá, ako pri sociálnych sieťach. A vyjadril sa expresívne – ak chcete mať sprosté a závislé dieťa, dajte mu mobil. V prieskume pre RTVS sa zistilo, že až 64 % mladých podporuje zákaz sociálnych sietí, lebo si myslia, že závislosť je kľúčová vec.

Šikana na školách je zhruba na rovnakej úrovni, ako bola doteraz, no možno pribúdajú komplikovanejšie prípady. Ale kyberšikana výrazne narastá. Píše sa, že takmer polovica detí už zažila kyberšikanu. Sú to veľmi premyslené veci. Dnes sú tu deepfake videá, nie je problém niekoho „vyzliecť“, dostať ho do kompromitujúcej polohy rôznymi videami.

Vieme, že sociálne siete sú navrhnuté tak, aby ľudí udržali čo najdlhšie a závislosť na nich teda vzniká zámerne. Viacerí odborníci však upozorňujú, že samotné obmedzenie sociálnych sietí do určitého veku nestačí a že je to len akýsi polovičný krok.

Absolútne súhlasím. Vždy rád hovorím – ľavá a pravá ruka. Ľavá ruka musí byť prevencia. S mladými sa treba rozprávať o dopadoch, je dôležité sa s nimi rozprávať o tom, čo to je. Tie možnosti sú dnes veľké, samotné siete ich ponúkajú, ale rodičia ich málo využívajú.

A pravá ruka je zákaz. Zákaz je dôležitý, aj keď sa možno bude obchádzať, aj keď nie je dokonalý. Pretože – poviem to obrazne – aj kradnutie je zakázané, ale napriek tomu sa kradne. Ale preto predsa nezruším zákaz kradnutia. Keď viem, že niečo je pre mladých veľmi zlé, musím ich chrániť aj radikálnejšími prostriedkami.

Na jednej veľkej konferencii to povedal poľský odborník – dnes nejde o obmedzovanie mladých, je to naša sociálna zodpovednosť dospelých chrániť ich, pretože ich vystavujeme obrovskému biznisu a dávame ich do hry, ktorá je vopred prehratá.

Austrália zakázala sociálne siete pre deti do 16 rokov ako prvá. Vieme, že podobné veci sa riešia vo Francúzsku, Španielsku, Belgicku, Nemecku, takisto sa tým zaoberajú v USA, atď… Je tu však aj čínsky model, ktorý tínedžerom síce umožňuje byť na sociálnych sieťach, ale majú k dispozícii len určitý druh obsahu a majú ho denne časovo limitovaný. Nebol by zaujímavý aj takýto model?

Určite, ale Čína by v obmedzovaní slobody nemala byť náš vzor. Na druhej strane, áno, ochrana detí v tomto smere im funguje. Dá sa poučiť aj z vecí, ktoré sú inak zložité.

Je to podobné, ako sa ľudia museli naučiť žiť s alkoholom. Bola prohibícia, potom prišla regulácia, teda reklamy iba v určitom čase, zákaz predaja maloletým… Negatívne účinky televízora sme si napríklad uvedomili po 20–30 rokoch. Digitálny priestor je ale oveľa rýchlejší, a teda aj negatívne dôsledky prišli skôr.

Slovenská pedopsychiatrická spoločnosť a 14 odborných spoločností vydali odporúčania na používanie internetu podľa veku. Sú tam veľmi rozumne spracované – povedal by som stredná cesta, nie radikálna. Je tam presne napísané, čo má robiť rodič. Nájdete to na webe ministerstva zdravotníctva, aj na webe Slovenskej pedopsychiatrickej spoločnosti. Je to výborný dokument pre rodičov.

Napríklad pre deti od nula do dvoch-troch rokov, je tam v podstate nula, teda žiadny čas na internete, žiadny čas online. Samozrejme okrem toho, že napríklad cez aplikáciu zavolá stará mama niekde zo zahraničia, to je OK. Deti musíme chrániť, lebo mozgové procesy, ktoré tam môžu vzniknúť, sú potom buď nezvratné, alebo sú zvratné iba veľmi ťažko.

Dobrá správa je, že šanca zachrániť naše deti tu ešte je. Zlá správa je, že musíme konať rýchlo.

Umelá inteligencia – aj tento výraz počúvane v ostatnom čase takmer stále. Vieme, že AI sa zaoberá už aj naše ministerstvo školstva. Povedzte nám viac.

Už 70% žiakov používa umelú inteligenciu, ale len 30 % učiteľov. Umelá inteligencia je dobrý sluha, no zlý pán. A opäť sa nám to vymyká z rúk. Psychológovia sa nedávno „zahrali“ na 13 až 14 ročné deti a boli v šoku z toho, čo všetko im AI ponúkala.

Zistili, že umelá inteligencia si v odpovediach dokonca vymyslela judikáty, vymyslela si mnohé veci a teda má svoje veľké limity. A chcem povedať – áno, regulujme aj toto, hľadajme spôsoby, ako chrániť mladých.

Najdôležitejšia vec – a na to chcem v súvislosti s umelou inteligenciou upozorniť – je začať vyučovať mladú generáciu o tom, že si s AI nesmie budovať vzťahy. To je najnebezpečnejšia vec. Psychiatri mi hovoria, že čoraz viac mladých, detí, hovorí – môj najlepší priateľ je umelá inteligencia. A to je veľmi nebezpečné.

AI vás stále chváli, hovorí vám, akí ste pekní a milí. Dokonca sa stáva, že si dievča nahrá hlas chlapca, ktorý sa jej páči, vloží ho do umelej inteligencie a tá sa jej prihovára hlasom toho chlapca. Najnebezpečnejšia vec na tom je, že to dieťa raz príde na to, že to je bublina, vypne sa to a vzťah sa skončil.

Je to bublina, ktorá spľasne. Uvedomia si, že je to len algoritmus, ktorý ich nikdy skutočne neobjíme, nikdy im nedá reálny úzky vzťah. A potom tu prichádza obrovský nárast sebapoškodzovania a samovrážd. Čísla sú závratné. Každých osem sekúnd je vo svete pokus o samovraždu – to uvádza WHO.

Aký je zámer rezortu školstva s umelou inteligenciou v našich školách? Samozrejme, učiteľom má pomáhať, uľahčiť im prácu, zrýchliť ju. Ako by ale mala vyzerať výučba s AI z pohľadu žiakov?

Prvý krok – napríklad aj v oblasti sociálnych sietí – by bol jej zákaz na prvom stupni. Myslím, že pri telefónoch to prinieslo vynikajúce výsledky. Samotní učitelia to chvália, hovoria, že to treba rozšíriť aj na druhý stupeň, atď. Ukázalo sa, že to prinieslo niečo dôležité a bol to krok správnym smerom, aj keď ho mnohí kritizovali.

Je tu aj otázka miery. Mám totiž pocit – a poviem to kriticky – že do AI sa dáva veľmi veľa energie aj peňazí, a pritom nám na školách chýbajú úplne základné veci, ako aj asistenti, a podobne. A všetko sa má nahrádzať umelou inteligenciou.

Od umelej inteligencie v školstve mnohé štáty ustupujú. Príkladom nám môžu byť severské krajiny, ktoré jasne povedali, že písaný text je mimoriadne dôležitý, čítaný text z knihy je oveľa lepšie zapamätateľný, prináša to oveľa lepšie výsledky. A hovorím to veľmi jasne – nenašla sa ani jedna svetová štúdia, ktorá by potvrdila, že deti používajúce umelú inteligenciu a deti používajúce sociálne médiá sú inteligentnejšie ako ostatní.

Naopak – poviem to natvrdo – osprostievajú. Celkové IQ nám veľmi klesá. Otázka je, či je AI tá najlepšia možná investícia. Nájdime mieru, lebo zdravý rozum nám hovorí, že niektoré veci nepôjdu lepšie ani s umelou inteligenciou.

Poďme ešte na jednu tému. Váš úrad sa zaoberal reklamami na hazardné hry, ktoré boli vo veľkej miere zastúpené v televízii aj počas nedávnej zimnej olympiády v Taliansku.

Prvýkrát sme na to upozornili už vlani, počas majstrovstiev sveta v hokeji. V jednom semifinálovom zápase bola reklama na hazard 21-krát. Mysleli sme, že to zarezonuje. Nestalo sa. Prišla olympiáda a bola doslova presýtená hazardom. Narátali sme, že počas zápasu o 3. a 4. miesto, Slovensko – Fínsko, bola reklama na hazard 31-krát. Päťročné dieťa kričalo do televízora stávku, po vzore športovca.

Viem, že hazard je dôležitý sponzor, rozumiem tomu, že pomáha športu. Lenže len si takto vyrábame obrovský balík závislých, aby sme mohli podporovať niečo, čo je dôležité a správne. Táto cesta nie je správna.

Chcem vyzvať aj verejnosť, aby sa ozvala. Máme za to, že reklamy na hazard patria rovnako ako reklamy na alkohol za 22. hodinu.

Dali sme šport do područia hazardu, a tieto olympijské hry to krásne ukázali. Mám čísla. Slováci prehrali vlani v stávkach 1,55 miliardy eur – uvádza to Úrad pre reguláciu hazardu. Obrat je pomaly na úrovni veľkej časti štátneho rozpočtu. Je to obrovský problém. Stávkovanie a hazard patria k najťažším závislostiam a mládež nám to veľmi ničí. Dnes sa hazard presunul do online kasín. Tam je to divočina, oveľa väčšia ako v kamenných herniach.

Preto veľmi výrazne vyzývame ministra školstva a športu – urobte niečo a chráňte mládež. Podporujme šport, ale nie za cenu závislých mladých.

Nebezpečenstvo teda spočíva v tom, že hoci mladí do 18 rokov nemôžu stávkovať, sledovaním reklám sa to v nich ukladá – a keď ten vek raz dosiahnu, môže byť problém?

To je jedna vec. Reklamy vytvárajú dojem, že stávka je normálna súčasť športu, dokonca takmer úplne normálna súčasť športu. A druhá vec, na ktorú tu narážame, je regulácia veku. Dnes vek môžete veľmi rýchlo obísť. Stačí zakliknúť, že máte 18 a viac, a už to beží. Aspoň máme podozrenie, že nie všade tá kontrola funguje na sto percent. Vytvárame závislosť u čoraz mladších kategórií.

Po olympiáde, na ktorej Slovensko nezískalo ani jednu medailu, sa ozývajú hlasy, že treba rozšíriť telesnú výchovu na päť hodín týždenne. Aký je váš názor?

Treba zvyšovať počet hodín telesnej výchovy a takisto dbať na jej kvalitu. Počul som – neviem či je to skutočne pravda – že je vraj zakázaný kotrmelec, ako prevencia úrazov. Nemám to overené, ale ak je to tak, tak to je absurdné.

Nechcem teraz hodnotiť športovcov, tým treba fandiť. Hokejisti skončili štvrtí, čo je fantastický výsledok. Tie hejty, čo sú na Slovensku, sú podľa mňa dosť od veci… Športovcov treba povzbudzovať, ale základňa musí byť väčšia, iba tak z nej môžu vyrásť budúce veľké talenty.

Zvýšiť počet hodín telesnej výchovy, podporiť kluby a ihriská, organizovaný aj neorganizovaný šport. Toto je úloha ministerstva, aj samospráv.

Na záver, aké aktivity chystá v dohľadnom čase Úrad komisára pre deti?

Práve sa venujeme detskej participácii v parlamente detí a mládeže. Chcem, aby hlas malých, ktorí hovoria o tom, čo by si oni priali pre Slovensko, čo by si oni želali, bol vypočutý. Jedna nová aktivita je, že robíme veľký výskum, prečo chcú mladí odísť zo Slovenska, a koľko ich takých je. Tento výskum budeme prezentovať a budeme tvoriť diskusie po Slovensku. Čo si mladí želajú, čo by chceli, aby ostali na Slovensku. Aby ten detský hlas bol vypočutý.

Poznáte už nejaké čísla ohľadom tých odchodov?

Zatiaľ to len kompletizujeme, presné čísla ešte nepoznám. Ale vyzerá to tak, že asi 30% mladých o odchode zo Slovenska rozmýšľa, čo je dosť vysoké číslo. Bolo to len také orientačné, nemáme to ešte presne zmerané.

Na druhej strane zistíme, čo sa im najviac páči, čo by chceli na Slovensku rozvíjať, komu dôverujú. To bude zaujímavý výskum. Na základe hlasu mladých by sme s nimi chceli viac komunikovať, zisťovať ich názory a možno ich trochu k Slovensku aj pritiahnuť. Lebo tá generácia strašne rýchlo dorastie a je mimoriadne dôležité, aby tu ostali a pomáhali to tu budovať.

30% je síce vysoké číslo, ale možno to bude ešte viac. Počul som, že na stredných školách sú celé triedy, ktoré majú záujem ísť na vysokú školu niekam do zahraničia, a následne preč zo Slovenska.

Mladí hovoria, že najviac im na Slovensku prekáža tá celková negativita, neustále spochybňovanie. Rozumiem tomu komplexnému problému.

Je to vážny problém. Čoskoro budeme mať veľký parlament mládeže, kde budú zastúpené všetky spektrá – vzniknú tieňové ministerstvá, kde mladí povedia, ako by si to predstavovali. Zavoláme tam aj zodpovedných politikov, aby ich počúvali. Verím, že to aspoň trochu otočíme. Na Slovensku je toľko krásnych vecí… Presvedčme mladú generáciu, že má zmysel tu ostať.