Hlas pri schvaľovaní zákona o mimovládkach v apríli 2025 vykostil balík o lobing a sľúbil, že rezort vnútra prinesie samostatný zákon „do leta“. Dnes je marec 2026 a stále sme len pri východiskách. A koalícia má popri tom na stole dve ďalšie reality: Ústavný súd, ktorý zákon stopol a audit, ktorý ukázal, že štát nemá krížovú kontrolu peňazí naprieč rezortmi. Výsledok je predvídateľný. Namiesto systému máme spor.

Fotka pri stole nič nerieši. Riešenie je v pravidlách a v dátach

Na Facebooku to vyzerá jednoducho. Úrad vlády a úrad splnomocnenkyne zverejnili fotku zo stretnutia a vetu, že kontrola nie je šikana. To znie pekne, ale po posledných zisteniach to už nestačí. Verejnosť nepotrebuje PR. Potrebuje mechanizmus. Najmä teraz, keď štát sám priznáva, že bez krížovej kontroly nevie poskladať, kto odkiaľ čerpá a či sa rovnaké položky nefinancujú paralelne cez viac schém.

Splnomocnenkyňa v statuse po náleze Ústavného súdu tvrdí, že cieľ transparentnosti je oprávnený a že súd pomenoval hranice, ktoré musí legislatíva rešpektovať. V apríli 2025 zase písala, že zákon je potrebný, ale musí byť presný, systematický a právne čistý. Toto je rámec, s ktorým sa dá súhlasiť. Lenže rámec nie je zákon a zákon nie je systém. A práve systém dnes štátu chýba.

Štát má tabuľky, ale nemá mapu

Audit verejných financií za roky 2020 až 2025 pomenoval problém na rovinu. Neexistuje centrálna evidencia a jednotná štruktúra dát. Preto sú informácie o dotáciách roztrúsené po rezortoch a v rôznej kvalite. Ministerstvo financií skonsolidovalo 712 506 riadkov poskytnutí v objeme 23,7 miliardy eur. Z toho vyplýva kľúčové číslo: 8 556 prijímateľov dostalo financie od dvoch a viac poskytovateľov. To je presne prostredie, kde riziko duplicitného financovania vzniká systémovo, nie ako rarita.

Najhoršie je, že audit ukázal paradox. Rezorty vo vlastných paralelných kontrolách nenašli duplicity. No na úrovni celého štátu sa riziko duplicitného financovania rovnakých položiek naprieč rezortmi objavuje. Inými slovami, každý vidí len svoj dvor. Nikto nevidí hranice. A preto audit odporúča centrálnu evidenciu s preventívnou, detekčnou a korekčnou funkciou. Toto je základ. Bez toho zostane „kontrola“ len slovo.

Cieľ je legitímny, forma musí obstáť

Do toho vstúpil Ústavný súd. Nález PL. ÚS 11/2025 je dnes kľúčový bod, lebo nastavil hranicu medzi oprávneným cieľom transparentnosti a zásahom za čiarou. Stal sa tak ďalšou prekážkou, ktorú musí koalícia v snahe o transparentnosť financovania mimovládok prekonať.

Splnomocnenkyňa v statuse po zverejnení nálezu varuje pred tým, keď sa právna otázka zmení na športový zápas, v ktorom jedna strana vyhráva a druhá prehráva. V jej statuse však chýba konkrétny návrh, ako má štát zabezpečiť, aby kontrola bola vecná, účinná a zároveň bez šikany.

Ak vláda chce spoločný postup, mala by ho popísať jednou vetou, ktorá sa dá overiť. Napríklad tak, že zavedie krížovú kontrolu dotácií naprieč schémami, aby zachytila duplicitné financovanie rovnakých aktivít z viacerých verejných zdrojov. Toto je rozdiel medzi kontrolou a PR.

Už v apríli 2025 sa splnomocnenkyňa vyjadrila, že transparentnosť nemá riešiť len mimovládky, ale aj ďalších aktérov, ktorí vytvárajú tlak na rozhodnutia. Inými slovami, kontrola nesmie byť nastavená ako „jedna skupina pod lupou, ostatní v hmle“.

Práve takto postupoval Hlas pri schvaľovaní zákona o mimovládkach. Lobing z balíka vybral a verejne sľúbil, že ministerstvo vnútra prinesie samostatný zákon „do leta 2025“. Lenže…

Zákon o lobingu sa stal odloženou povinnosťou Hlasu

Dňa 10. apríla 2025 zaznel na tlačovej konferencii jasný sľub. Štátny tajomník ministerstva vnútra Michal Kaliňák povedal, že rezort vnútra predstaví legislatívu regulujúcu lobing do leta, pričom zároveň priznal, že v koalícii na tejto téme vtedy nebola zhoda.

O mesiac neskôr Ministerstvo vnútra organizovalo okrúhly stôl o parametroch pripravovanej legislatívy. Kaliňák verejnosť uisťuje, že lobing nie je strašiakom a hrozbou sa stáva až vtedy, keď sa deje v tieni, mimo verejnej kontroly. Zároveň zdôrazňuje potrebu rozlíšiť lobing od občianskej participácie.

Potom však prišla realita termínov. V júli 2025 ministerstvo namiesto paragrafového znenia zverejňuje „základné východiská“ a otvára ďalšiu fázu odbornej diskusie. V novembri 2025 už Kaliňák hovorí o tom, že finišujú s legislatívnym zámerom, ktorý chcú detailne riešiť na novembrovom okrúhlom stole v parlamente. A ešte začiatkom roka 2026 Hlas opäť komunikuje posun. Podľa vyjadrení predsedu NR SR sa má návrh predstaviť v priebehu jedného až dvoch týždňov.

Zhrnuté a podčiarknuté: Sľub „do leta“ nevyšiel. Namiesto návrhu v lete prišli východiská v júli, legislatívny zámer sa komunikoval v novembri a v januári a februári 2026 sa stále hovorí o predstavení návrhu „v blízkej dobe“.

Prečo je to dôležité v debate o mimovládkach. Lebo ak splnomocnenkyňa tvrdí, že lobing treba riešiť komplexne a spravodlivo, potom sľubovaný zákon o lobingu nie je vedľajšia agenda. Je to podmienka, aby sa transparentnosť nerozpadla na selektívnu kontrolu jednej skupiny a voľný priestor pre ostatných, ktorí vplyv vykonávajú profesionálne a často mimo reflektorov.

Čo má teda znamenať „spoločný postup“

Ak chce vláda urobiť funkčný systém a nie ďalší marketingový rámec, musí preklopiť do reality záver auditu: centrálnu evidenciu a krížovú kontrolu peňazí. Zároveň musí včas prebiť Ústavný súd, teda opraviť pravidlá tak, aby ich už nemal dôvod stopnúť.

A nakoniec Hlas musí splniť verejný prísľub. Sľub „do leta“ dnes vyzerá ako poistka, aby sa lobing pri MNO zákone nemusel riešiť vôbec.

Kým nepríde hotový zákon o lobingu a kým štát nezavedie krížovú kontrolu, Slovensko bude mať len selektívnu transparentnosť. Vplyv ostane v tme.