Severania zvažujú prijatie eura, príčinou je geopolitické napätie

O opustení vlastnej meny sa pritom vo Švédsku tradične neuvažovalo, keďže národná kontrola nad kurzom sa poväzovala za dôležitý nástroj hospodárskej politiky. Podľa analytikov však vojna na Ukrajine – ktorá viedla aj k vstupu Švédska do NATO –, či nepredvídateľné obchodné kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa menia pohľad na menovú suverenitu.

Ministerka financií Elisabeth Svantessonová tento týždeň v parlamente oznámila, že jej Umiernená strana po prípadnom zotrvaní pri moci po septembrových voľbách zriadi expertný panel, ktorý zanalyzuje výhody a riziká prijatia eura.

„Politici sa môžu obávať, že v prípade vážnej krízy — napríklad vojenskej eskalácie v oblasti Baltského mora alebo veľkých otrasov inde vo svete — by koruna mohla veľmi rýchlo oslabiť, čo by malo vážne dôsledky pre ekonomiku,“ myslí si hlavný ekonóm banky EFG Stefan Gerlach.

Za uplynulé desaťročie stratila koruna voči euru viac ako 20 percent, hoci v posledných mesiacoch časť strát vymazala. Náhly prepad koruny v reakcii na geopolitické napätie by však mohol prinútiť švédsku centrálnu banku Riksbank výrazne zvýšiť náklady na úvery, aby zabránila prudkému rastu cien. Takýto krok by mohol švédsku ekonomiku zatlačiť až na hranicu kolapsu.

Ostáva otázkou, či sú tieto faktory postačujúce nato, aby Švédi zmenili svoj postoj k spoločnej mene. „Politici budú porovnávať riziká možného externého otrasu s rizkom prípadnej ďalšej krízy v eurozóne,“ hovorí ekonóm.

Verejná mienka zostáva zdržanlivá. Podľa prieskumu Eurobarometer si len 39 percent Švédov myslí, že krajina je pripravená prijať euro. Je to však o sedem percentuálnych bodov viac než pred desiatimi rokmi.

Po nedávnom vstupe Bulharska do eurozóny ostávajú poslednými krajinami mimo euro klubu Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko.