Semjon Bagdasarov o prezidentských voľbách v Iráne a nových perspektívach Rúháního

Teherán 21. mája 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Vahid Salemi)

Ruský portál pravda uverejnil analýzu ruského odborníka Semjona Bagdasarova z Centra pre skúmanie vývoja krajín Blízkeho východu, Strednej Ázie a krajín Perzského zálivu

Semjon Bagdasarov uviedol, že v prezidentských voľbách v Iráne zvíťazil súčasný prezident Hassan Ruháni, ktorý je prezidentom od roku 2013. Hlasovalo 40 miliónov Iráncov,. Ruháni získal 22,8 milióna hlasov (59 %). Volieb sa zúčastnilo 70 % Iráncov, hlavným súperom Ruhániho bol bývalý šéf iránskej generálnej prokuratúry Ibrahim Raisi. Tomu odovzdalo hlas 15,4 milióna Iráncov.

Okrem Ruhániho a Raisiho sa o post hlavy štátu uchádzali aj konzervatívec Mustafa Aga Mirsalam a bývalý viceprezident Mustafa Hashemi Taba. Obaja získali menej ako 1 milión hlasov. Raisi bodoval najmä u najchudobnejších obyvateľov Iránu a podporu mu vyjadrili členovia silových rezortov armády a polície. Takisto podľa analytikov Raisi pôsobil presvedčivejšie v televíznych debatách, Ruhániho pozíciami však otriasť nedokázal.

Už pred voľbami iránski experti potvrdili, že iránske voľby nebudú mať reálny vplyv na prípadnú zmenu zahraničnej politiky Iránu. Podobne sa vyjadrili aj ruskí experti. Podľa slov Franca Klinceviča z Rady Federácie ore obranu a bezpečnosť majú Irán a Rusko rozvinuté vzájomné vzťahy a obe krajiny spája aj množstvo spoločných záujmov. Rusko pomáha Iránu v rozvoji iránskeho jadrového programu a takisto obe krajiny spoločne bojujú proti medzinárodnému terorizmu v Sýrii.

Podľa Semjona Bagdasarova Irán bude aj naďalej podporovať šiítov a režim prezidenta Bašára Asada v Sýrii. Asad má však stále v Sýrii množstvo problémov, nemá úplnú kontrolu nad severozápadom krajiny či juhom krajiny. Sýria má v iránskej šiítskej tradícii osobité miesto, iránski šiíti vnímajú Sýriu ako klenot v šiítskom svete. Takisto Irán musí riešiť problémy v Iraku a Jemene, zhoršili sa vzťahy medzi Iránom a Tureckom, USA, krajinami Perzského zálivu v čele so Saudskou Arábiou. Tradične napäté vzťahy sú medzi Iránom a Izraelom.

“Ruhání musí riešiť množstvo náročných úloh, USA a Západ obnovil sankcie proti Iránu. Irán však má svoje ambície v Iraku, Sýrii, či v oblasti Perzského zálivu i na Blízkom východe. Týchto ambícií sa nemieni vzdať, iránske zdroje sú dostatočne veľké, aby pokračoval vo svojej doterajšej zahraničnej politike,” uviedol Semjon Bagdasarov.

Semjon Bagdasarov uviedol, že v posledných iránskych prezidentských voľbách sa nemohol presadiť bývalý iránsky prezident Ahmadínežád, ktorý svojho času kritizoval duchovného vodca Chameneího, v zápase medzi Rúháním a Raisim boli všetky tromfy v rukách Rúháního.

Rusko-iránske vzťahy hodnotí Bagdasarov pragmaticky. Podľa jeho slov Rusko má spoločné záujmy s Iránom na riešení situácie v Sýrii, Irán kúpil niektoré ruské zbraňové systémy a spolupracuje s Ruskom v oblasti rozvoja atómovej energie.

Irán nemá čo ďalšie Rusku ponúknuť, ekonomický obrat vo výške 1 miliarda dolárov medzi Ruskom a Iránom patrí skôr k menším v celkovom meradle, s iránskym súperom Katarom Rusko v krátkej dobe participovalo na riešení viacerých projektov vo výške cca 18 miliárd dolárov (rusko-quatarská ropná spoločnosť, projekty v Petrohrade, vojenský priemysel…).

Podľa Bagdasarova sa Rusko musí pragmaticky stavať ku všetkým možnostiam, ktoré sa vyskytnú a Irán nevníma ako kľúčového a jediného spojenca.