Predsedom zostáva Richard Sulík

Prešov 16. marca (TASR/HSP/Foto:TASR)

Voľba predsedu bola veľmi tesná

Na ďalšie štyri roky ho do funkcie zvolilo 134 liberálov, ktorí mu v dnešnej tajnej voľbe na kongrese strany v Prešove dali svoj hlas. Sulíkovho vyzývateľa Jozefa Kollára volilo 121 členov SaS. Strana má necelých 300 členov.

Sulík bezprostredne po vyhlásení výsledkov na tlačovej besede uviedol, že verejnosť mala možnosť v posledných mesiacoch zažiť niečo, čo na slovenské pomery nie je obvyklé a to skutočnú otvorenú volebnú kampaň, teda boj o post predsedu strany.

„Myslím si, že tento boj sme obaja zvládli so cťou. Som veľmi rád a ďakujem členom, že mi vyjadrili opätovne dôveru na ďalšie štyri roky. Moje najbližšie kroky ako nového predsedu budú, že chcem si s Jozefom (pozn. red. Kollárom) sadnúť, chcem sa s ním dohodnúť aké zmeny budeme robiť,“ povedal novozvolený predseda.

Dodal, že s niektorými zmenami, ktoré navrhoval jeho protikandidát súhlasí a tam sa bude usilovať s ním nájsť spoločnú reč.

„Myslím si, že je veľmi dôležité, že SaS napriek tomuto otvorenému boju asi ako by to malo v demokratických stranách byť, tak napriek tomu je jednotnou stranou. Tie vzťahy medzi ľuďmi sú veľmi dobré,“ povedal Sulík.

Sulíkov protikandidát vo voľbách Jozef Kollár víťazovi zablahoželal. Konštatoval, že rešpektuje výsledok tejto voľby a doplnil, že na kongrese sa dnes zúčastnilo 257 členov a všetci hlasovali.

„Môžem potvrdiť, že tá kampaň, ktorá sa začala v decembri bola na slovenské pomery skutočne korektná a slušná, za čo chcem poďakovať členom SaS z jedného aj z druhého tábora,“ doplnil Kollár.

Pripomenul, že spolu s Richardom Sulíkom zakladal túto stranu a vyznáva liberálne hodnoty a vždy ich vyznávať bude, takže napriek prehre vo voľbách predsedu zatiaľ nevidí žiadny dôvod k odchodu zo strany. Podľa neho však bude záležať na tom, ako sa zachová víťaz.

Spomenul aj podmienky, ktoré si kladie, aby mohla prebiehať spolupráca so Sulíkom a sú to vraj tie, ktoré prezentoval v posledných dňoch v médiách.

„Tie podmienky sú dve. Z toho môjho desatoro, ktoré som na mítingoch v regiónoch našim členom predstavoval, že niektoré z týchto kľúčových bodov si R.Sulík ako nový predseda osvojí a bude ich naozaj napĺňať,“ povedal Kollár. Druhá podmienka sa týkala členov SaS, ktorí ho podporovali vo voľbách predsedu.

„Tá znie, že nebude takpovediac poviem to trošku s nadsázkou ‘krágľovať’ ľudí, ktorí počas volebnej kampane verejne deklarovali podporu mojej kandidatúre a že sa tým pádom udrží jednota strany,“ zdôraznil Kollár. Dodal, že pri splnení týchto dvoch podmienok je pripravený pracovať v strane s takou vehemenciou a energiou ako doteraz.

„Ešte pred voľbou som sa vyjadril, že toto robiť neplánujem. Oveľa dôležitejšia je pre mňa jednota strany,“ tvrdí Sulík. Konštatoval, že niektoré vecí ohľadom priorít je potrebné si vyjasniť v pokojnejšej atmosfére.

Predsedu volí stranícky kongres na štyri roky. Funkčné obdobie sa dosluhujúcemu šéfovi končí zvolením nového predsedu na riadnom kongrese. Strana bola zaregistrovaná na ministerstve v roku 2009, za šéfa si určila Sulíka. V roku 2010 získala v parlamentných voľbách 12,14 percent, stala sa súčasťou vlády Ivety Radičovej. Tá padla, keďže SaS a pár poslancov Obyčajných ľudí a OKS nezahlasovali za trvalý euroval. Hlasovanie o ňom bolo spojené s hlasovaním o dôvere vláde.

Nasledovali predčasné parlamentné voľby (marec 2012), v ktorých liberáli získali 5,88 percent. Svoju úlohu na výsledku zohrala aj kauza Sasanka, v ktorej účinkoval Sulík s podnikateľom z mafiánskych zoznamov Mariánom Kočnerom. Sulík po tomto volebnom výsledku nechal na straníckom kongrese hlasovať o dôvere voči jeho osobe. Tú aj získal. Sulíka vtedy podporilo 75 percent prítomných delegátov, čo bolo 100 hlasov.